... depresiám. Niektorí odborníci tvrdia, že ľudia, ktorí pravidelne cvičia, by mohli žiť až o 10 rokov dlhšie. Okrem toho pravidelné cvičenie znižuje riziko vzniku cukrovky, rakoviny či infarktu. Teraz sa však zameriame na oblasť omladenia.
CVIČENIE POMÔŽE KRVNÉMU OBEHU
Čo sa stane, keď sa budeme zaoberať džogingom či aerobikom? Krvné cievy v našom tele budú reagovať na vyšší tlak tým, že sa rozšíria a môžu prijímať viac okysličenej krvi. Pracujúce svaly teraz ponúkajú maximálne využitie. Srdcový sval, ktorý musí pracovať efektívne a účinne, optimalizuje krvný obeh. Dobrý krvný obeh pomáha udržiavať normálny krvný tlak a podporí činnosť pľúc. Okrem džogingu a aerobiku je vhodná aj jazda na bicykli, tanec, plávanie alebo joga.
CVIČENIE UDRŽUJE v skvelom stave NÁŠ MOZOG
Len čo začneme cvičiť, mozog začne reagovať na zvýšený prietok krvi, ktorý pomáha udržiavať bunky zdravé. Jeden test vykonaný univerzitou v Minnesote ukázal, že ľudia, ktorí pravidelne športovali, zaznamenali lepšie výsledky v mentálnych testoch. Podporovať mozgové bunky je tiež skvelá prevencia proti vzniku Alzheimerovej a Parkinsonovej choroby a ďalších neurodegeneratívnych ťažkostí.
Pravidelné cvičenie zvyšuje veľkosť hippokampu, čo je oblasť mozgu, ktorá je zodpovedná za učenie a pamäť. Okrem toho všetky druhy cvičení podporujú zdravé mozgové bunky, rovnako tak ako rast nových krvných ciev v mozgu.
CVIČENIE POMÔŽE žiarivej pokožke
Väčšina ľudí si spája žiarivú pokožku len s kozmetickou starostlivosťou. Nie každý si však uvedomuje, že počas cvičenia sa zlepšuje cirkulácia a pokožka tak získava viac živín aj kyslíka. Svaly sú spevnené a dochádza aj k regenerácii kolagénu, ktorý udržuje pokožku pevnú, pružnú a hladkú. Niektoré štúdie poukazujú na to, že cvičenie môže tiež znížiť výskyt akné. Okrem toho sa počas cvičenia uvoľňujú látky, ktoré pomáhajú spomaľovať procesy starnutia kože.
CVIČENIE POMÔŽE pevnosti kostí
Nikto z nás netúži po krehkých a lámavých kostiach. Pevné kosti sú najlepší spôsob, ako predchádzať zlomeninám. Medzi ideálne druhy pohybu, ktoré pomáhajú udržať naše kosti pevné, patrí chôdza, pešia turistika, posilňovanie, džoging, chôdza po schodoch, tanec a tenis.
CVIČENIE POMÁHA PREDCHÁDZAŤ depresiám
Ak cvičíte, uvoľňujú sa v tele endorfíny, ako je serotonín či dopamín, ktoré podporujú dobrú náladu. Cvičenie spôsobuje, že sa cítite lepšie a pomáha znižovať syndróm depresie.
CVIČENIE ZLEPŠUJE držanie tela
Ako starneme, strácame svalovú hmotu a znižuje sa nám hustota kostí. To všetko ovplyvňuje aj naše postavenie. Pomocou svalového tréningu si môžeme budovať svaly a pevné kosti. Ak sa zameriame na chrbticu, podporíme jej vzpriamenú pozíciu a správne držanie celého tela.
CVIČENIE POMÔŽE NÁŠMU METABOLIZMU
Počas procesu starnutia dochádza aj k spomaľovaniu metabolických procesov. Vďaka tomu je pre nás ťažšie predchádzať tvorbe tukových vrstiev v niektorých partiách nášho tela. Ak chcete zvýšiť počet spaľovaných kalórií a podporiť chudnutie, začnite pravidelne cvičiť.
CVIČENIE ZLEPŠUJE NAŠU flexibilitu
Strečing pomocou pilatesu alebo jogy udržuje naše telo flexibilné a pohyblivé. Naťahovacie cviky podporia pohyblivosť a tvárnosť svalov. Predchádza stuhnutiu a nepohyblivosti kĺbov. Tým, že zvyšujeme svoju flexibilitu, znižujeme riziko vzniku poranenia kĺbov a svalov, vďaka čomu si zvyšujeme šancu na dlhší a zdravší život.
Mladí aj hlavou
Pravidelné telesné cvičenia umožnia znížiť kognitívne poruchy v pokročilom veku a „omladiť‟ mozog. K tomuto záveru dospeli vedci z Duke University (USA). Článok bol uverejnený v časopise Neurology.
Tím vedcov urobil pokus za účasti 160 dobrovoľníkov vo veku nad 55 rokov. Všetci účastníci experimentu mali problémy s koncentráciou pozornosti, pamäti, prijatím rozhodnutia, viedli obyčajný život, ale nikto netrpel demenciou.
Pacientov rozdelili na 4 skupiny. Pol roka sa prvá skupina venovala trikrát týždňa aerobiku, druhá sa stravovala podľa diéty DASH, ktorú obvykle nariaďujú pri hypertenzii, tretia mala prvé a druhé a štvrtá bola kontrolná.
Značné zlepšenie výkonných funkcií mozgu bolo spozorované v prvej skupine a tiež u účastníkov, ktorí spájali aerobik a diétu. V kontrolnej skupine bolo zaregistrované postupujúce zhoršenie mozgovej činnosti.
Dobrovoľníci tiež podstúpili test, ktorý mal odhadnúť mieru kognitívnych schopností. Po experimente sa ukazovatele značne zlepšili a priemerný „vek‟ mozgu sa zvýšil. Podľa jedného z autorov, Jamesa Alana Blumenthala, zodpovedali ukazovatele pacientov pred prieskumom 93 rokom, čo značne prekračovalo chronologický vek účastníkov. Po prieskume činil tento ukazovateľ 84 rokov.
Výsledky sú sľubné. Len za 6 mesiacov pravidelného telesného cvičenia dokážu ľudia bez demencie, ale s kognitívnymi poruchami zlepšiť schopnosť plánovania a plniť isté kognitívne úlohy.
