Je mlieko pre ľudí prínos, alebo telu skôr škodí? A ako je to s jeho konzumáciou: mali by ste mlieko piť pravidelne, alebo sa mu radšej vyhnúť oblúkom? Odpovede nájdete v článku.
Pite mlieko
O mlieku sa často hovorí ako o superpotravine. Mlieko, jogurty, syry, zákysy, tvarohy a ďalšie mliečne výrobky sú základným zdrojom vitamínov a minerálnych látok. Obsahujú vápnik, horčík, sodík, draslík, fosfor, chlór, železo, meď, zinok, selén, jód. Z vitamínov to sú potom B a C a ďalej A, D, E a K rozpustné v tukoch.
Kravské mlieko je podľa Svetovej zdravotníckej organizácie vhodnou náhradou pre nedojčené deti od 9. mesiaca veku. Napomáha rastu svalovej hmoty a tkanív a posilneniu imunitného systému. Mliečny tuk obsahuje jednu tretinu nenasýtených mastných kyselín, ktoré pôsobia blahodárne na cievny systém. Mliečny cukor zas dodá energiu, pritom nepodporuje tvorbu zubného kazu. Mlieko obsahuje veľa vápnika, navyše v ideálnom pomere s fosfátmi a horčíkom, čo je skvelé na stavbu kostí, zubov a prevenciu osteoporózy.
Výhody a nevýhody konzumácie mlieka a mliečnych výrobkov
Mlieko a mliečne výrobky sa mohutne propagujú pre svoje údajne skvelé vlastnosti, ktorými nám môžu prospieť. Medzi najčastejšie argument patrí, že obsahujú veľké množstvo vápnika, ktorý potrebujeme napr. na prevenciu osteoporózy.
Pokiaľ ide o množstvo vápnika, je výhodnejšie jesť mliečne výrobky, ako sú jogurty, syry alebo tvaroh, kde je oproti mlieku ako takému vápnika násobne viac. Je to teda ten argument, prečo by sme predsa len mali do stravy tieto výrobky zaradiť?
Pravdou je, že metabolizmus vápnika je spojený s množstvom horčíka, pričom oba prvky potrebujú byť prítomné v určitom vyváženom pomere. Pokiaľ prijímame príliš veľké množstvo vápnika (čo je u nás spôsobené práve nadmernou konzumáciou mliečnych výrobkov), obmedzujeme tým metabolizmus horčíka. Pri výraznom nepomere medzi oboma prvkami je obmedzená aj využiteľnosť vápnika.
To, čo ďalej komplikuje vstrebávanie vápnika je síra, ktorá je obsiahnutá v aminokyselinách, na ktoré sa v mlieku vápnik viaže. Oproti rastlinným zdrojom u mliečnych produktov síce odpadajú bariéry v podobe antinutričných látok, ktoré komplikujú vstrebávanie vápnika. Ale kvôli obsahu síry zvyšujú nepomer vápnika a horčíka a tým vlastne využitie vápnika obmedzujú.
Ďalšie vysvetlenie, prečo konzumácia mlieka nepomáha v prevencii osteoporózy, je, že v tele dochádza k reakcii na vysoký obsah bielkovín – telo sa snaží prostredie neutralizovať, čo prebieha vyplavením minerálov, vrátane vápnika z kostí.
Mlieko je možné nahradiť
Mnohí výživoví poradcovia si myslia, že mlieko sa dá ľahko nahradiť. Pokiaľ ide o vápnik, potom ho značné množstvo obsahuje mak, karfiol, kel, brokolica, špenát, pór, zeler alebo kaleráb. Bielkoviny je možné doplniť konzumáciou kvalitného mäsa, vajec, strukovín či orechov. Vitamíny a minerály z ovocia a zeleniny. Pokiaľ ale mliečne výrobky jesť chcete, potom by som preferoval konzumáciu kyslých alternatív alebo kvalitných syrov.
Alergia na mlieko
O konzumácii mlieka a mliečnych výrobkov za vás môže rozhodnúť vaše telo – prítomnosťou zdravotných problémov. Alergia na bielkovinu kravského mlieka sa najčastejšie objaví v prvom roku života, príznakom sú hlavne hnačky, koliky a kožné prejavy. Táto alergia v prevažnej väčšine prípadov vymizne do troch rokov veku.
Druhým problémom je laktózová intolerancia. Môže vypuknúť kedykoľvek. Ide o nedostatok enzýmu laktázy čiže neschopnosť spracovať a vstrebať mliečny cukor laktózu. Nestrávená laktóza potom spôsobuje črevné ťažkosti: plynatosť, bolesti brucha, nadúvanie a hnačky. Telo tak často reaguje len na mlieko, kvasené výrobky (napríklad jogurty) môže znášať – kvasenie mení laktózu na neškodnú kyselinu mliečnu.
Škodí nám mlieko?
Odporcovia mlieka upozorňujú, že ako jediní konzumujeme materské mlieko iného druhu, a ešte ku všetkému aj v dospelosti. Namiesto mlieka sa potom ponúkajú rastlinné alternatívy, ktoré sú podľa niektorých dostatočným zdrojom vápnika bez „vedľajších účinkov“. Proti tomu stojí názor, že vstrebateľnosť vápnika z mlieka je zásadne väčšia ako z rastlinných nápojov.
Ďalším argumentom je, že priemyselne spracované mlieko nemá s prírodným nič spoločné, že sa pasterizáciou, teda zahriatím, zbaví mikroorganizmov i enzýmov. Mliekarenský priemysel namieta, že pasterizácia neuberá vápnik ani cenné látky, len zlikviduje nežiaduce zdroje infekcií.
Najdôležitejšie je počúvať telo
Ako príčinu mnohých chorôb označuje mlieko celostná a východná medicína. Napríklad mliečna bielkovina kazeín v tele vytvára sliz, ktorý obmedzuje cirkuláciu tekutín, metabolizmus buniek a pôsobí aj ako nervový jed. Usadzuje sa aj hlien mucín z mlieka a je živnou pôdou pre mikroorganizmy, ktoré znižujú imunitu, spôsobujú opakované choroby dýchacích ciest, črevné problémy, ale aj tvorbu karcinogénnych látok v hrubom čreve, alebo gynekologické problémy - takto hovoria neiktoré zdroje.
Kde končí duša a začína telo. Práve on ale súčasne radí počúvať telo a dať na sedliacky rozum skôr než na akékoľvek extrémne názory - zvlášť keď ide o tak zásadnú tému, akým je výživa.
