„OK,“ povedal som si, „keď je zadarmo, stiahnem si ho. Ak sa mi nebude páčiť, jednoducho ho vymažem.“ Začal som teda študovať inštrukcie: „Pošlite SMS s textom VT 2006 na číslo 12XXX... Objednávacia SMS je spoplatňovaná ako štandardná SMS podľa užívateľského programu.“ „Dobre,“ vravel som si, „jedna esemeska hore-dole,“ hoci ma nikdy volacie tóny zvlášť nevzrušovali. Už už som siahal po mobile, ale medzitým som ešte dočítaval poznámku na konci reklamy: „Stiahnutím volacieho tónu sa aktivuje služba Volacie tóny s mesačným poplatkom 19 Sk bez DPH a pre Easy 29 Sk s DPH.“ Tak buď som ja blbý alebo T-Mobile zavádza. Čo je to za darček zadarmo pre všetkých, keď sa zákazníkovi, ktorý nemá aktivovanú službu „Volacie tóny“, automaticky so stiahnutím darčekového volacieho tónu aktivuje služba s mesačným poplatkom 23 Sk, resp. 29 Sk? Následne, ak si službu nedeaktivuje (čo sa môže hocikomu ľahko stať, či už z nevedomosti alebo zo zábudlivosti) môže nič netušiac ročne prísť o 348 Sk. Viem, že je to smiešna suma v porovnaní napríklad s celoživotnými úsporami, o ktoré ukrátili niektorých ľudí nebankové subjekty, ale principiálne to tiež nie je úplne fair play. Neskôr som si túto reklamu všimol aj v televízii (chalan, ktorému sa zviezlo auto do jazera, volá otcovi, že mu umyl auto). Text VT 2006 a telefónne číslo, na ktoré treba zaslať SMS sú zobrazené cez pol obrazovky plus prečítané hlásateľom, ale potreba aktivácie služby „Volacie tóny“ je napísaná v dolnom rohu obrazovky mikroskopickým textom, ktorý divák nemá šancu prečítať.
Reklama mi často pripadá niečo ako červík na rybárskej udici. Pre rybu vyzerá nanajvýš lákavo, ale v konečnom dôsledku má z nej rybár oveľa väčší osoh ako ryba samotná. Tá sa po chvíľke nadšenia z chutnej návnady ostane len bezmocne trepotať na háčiku, ktorý pod návnadou nebolo vidno.
