Po(pu)li(s)tické gesto ministra Kašického

Vraj súčasť politickej kultúry. Skôr dohodnuté populistické gesto, či vari príkaz zhora – od malého slovenského boha. Pred čosi vyše rokom podal minister Liška demisiu po havárii vojenského lietadla, tak zrejme preto – aby dodržali módny trend a neboli menej „kultúrni“. Hoci ponúknuť demisiu a podať demisiu sú dve diametrálne odlišné záležitosti.Ako sa neskôr ukázalo, haváriu lietadla s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobilo pochybenie posádky. Liška uviedol do praxe diskutabilný precedens. Pamätám si na situáciu, keď bol mladý policajt prepustený zo služby po tom, ako viedol súkromné auto v mimoslužobnom čase pod vplyvom alkoholu. Správne, veď policajti musia byť bezúhonní. Zároveň bol však odvolaný aj riaditeľ daného policajného útvaru. Pýtam sa, prečo? Akú to má logiku? Má nadriadený priamo zodpovedať za súkromné aktivity zamestnancov? Mal by byť vari odvolaný riaditeľ školy, na ktorej učím, ak spácham priestupok, či už počas alebo mimo pracovnej doby? Mal vari odstúpiť minister školstva, keď zomrel 12-ročný chlapec po tom, ako ho v škole bodol spolužiak štetcom do hrude?Som naivný, ak si myslím, že po každej nešťastnej udalosti by sa malo najskôr počkať na výsledky vyšetrovania a až potom primerane postihovať len osoby priamo zodpovedné za daný skutok? Nadriadení predsa nemôžu každého vodiť za ručičku. A ak už som vo funkcii, buď cítim priamu zodpovednosť a podám demisiu, alebo si stojím za tým, že som nič nezanedbal a nerobím prázdne politické gestá. Zneužívanie ľudského nešťastia na vytĺkanie politického kapitálu patrí do morálneho suterénu.