STARÍ EGYPŤANIA
Vstarom Egypte sa muži namiesto varenia venovali stavbe pyramíd. Musíme ichchápať, lebo postaviť pyramídu nie je hračka. Vyžadovalo si celého chlapatakmer 21 hodín denne. Neúnosnú situáciu nevyriešila ani reforma Ramzesa II.,ktorý svojim papyrusom nariadil 18 hodinový pracovný deň s tým, že zvyšných 6hodín sa mali muži venovať oddychu a vareniu. Zámer panovníka stroskotal nalenivosti staviteľov pyramíd, ktorí venovali svojich 6 hodín iba spánku.
Jemnýposun v vývoji kulinárstva nastal za vlády Amenhotepa V. Výrazne avantgardnýfaraón sa rozhodol inovovať stavbu pyramíd. Svoju začal stavať obrátene - našpičke. Výrazne tým znížil namáhavosť prác, lebo najviac kamenia bolo trebadovtedy na základy pyramíd. Na základňu teraz stačil iba jeden kváder a smeromhore pribúdali ďalšie.
Vďakareforme osvieteného panovníka muži mali viac času na varenie. V tomtoobdobí sa datujú prvé zmienky o kuchárskych majstroch a vznikajú prvé recepty. Zazmienku stojí recept na "Vajciaboha Ra" ( krokodílie vajciaupečené pod horúcim slnkom v piesku Sahary) alebo "Ptahotepova placka" (ošúpané upečené vajce stlačené dlaňami na placku ).
Rozkvetegyptského kulinárstva sa skončil vtedy, keď obrátená pyramída Amenhotepa V.spadla. Museli ju postaviť ako ostatné, opäť pracovať 21 hodín a 4 hodiny spať.
ANTICKÍ GRÉCI
Vantickom Grécku iba dva naozaj smrťou hroziace dôvody prinútili vtedajšieho nadsamca variť. Ak mu žena odišlana ostrov Lesbos do ženstva básničky Sapfó (keď je Homér básnik, Sapfó musí byť básnička. Viď vzor lesník -lesníčka. Pozn. aut.) Po prevládajúcich interpersonálnych vzťahoch medzi ženamina tomto ostrove už svoju manželku nechcel ani vidieť a musel si variť sám.
Druhýdôvod variť bol, ak muža zajali Amazonky. Vtedy mu nič iné nezostávalo, ako sinakulmovať vlasy, vziať do ľavej ruky malé Amazončiatko a pravou sa škriabať pohlave, čo dnes variť, keď mamina bojuje.
StaríGréci sa dlho netrápili a vyriešili problém jedla demokraticky. Varilia obsluhovali ich otroci. Pri jedle nesedeli, ale jedli ležiac na ľavomboku opretí o lakeť, pravou ruku mali voľnú, aby si mohli podávať jedlo zostolu. Bežné jedlo bolo prosté. Jeho základ tvorili obilné placky, k nim malikúsok syra, cibuľu, olivy a ovocie. Príprava jedla si nevyžadoval veľa časua tak aj otroci mohli výrazne posúvať kultúrny vývoj ľudstva – viď Ezop.
ÚCTIHODNÍRIMANIA
Vstarovekom Ríme muž varil iba vtedy, keď mal vysoký tlak a nemohol ísťdebatovať do parných kúpeľov. Rimania sa pri jedle uložili do ležadielnazývaných klíné, a otroci priniesli amfory s vínom. Pod dozorom Magistra Bibendi(vodca hostiny), sa víno miešalo v zvláštnej nádobe s vodou v pomere 2:3 vprospech vody. Neriedené víno lieli na začiatku a na konci hostiny ibabohom.
Povestnáhltavosť Rimanov im neumožňovala konzumáciu podlhovastých jedál, ako špargľa,mrkva , klobása a podobne. Hrozilo, že v takmer vodorovnej polohe by zostalitrčať v tráviacej trubici. Preto sa muži s vysokým tlakom venovali vymýšľaniurôznych guľatých jedál, ktoré sa pekne zgúľali až do žalúdka. Najväčším hitom lukulských hodov bolišpeciálne kŕmené čvíkoty (druh maličkého vodného vtáka - pozn. aut.) Podobneako husi ich uzavreli do okrúhlej formya po dvoch týždňoch pasírovania krmiva priamo do zobáka nadobudli vtáčikypotrebný okrúhly tvar. Po upečení sa ako jedno hubky príjemne zgúľali rovno dožalúdka.
Boháčiako Crassus alebo Luccullus usporiadalihostiny tak veľkolepé, že ich popisy vošli do dejín. Ich kuchári dokázali dodaťprasa na ľavej strane upečené, na pravej varené, vo vnútri plnené a pritomnebolo vôbec na bruchu rozrezané a zašívané.
KRVILAČNÍ KELTI
Česiuž nechcú byť Slovania. Čoraz viac oslavujú myšlienka, že praotec Čech pochádzalz tajuplného a vyspelého národa Keltov. Bratia Česi, teším sa z toho. Anisom nevedel, že viem totiž po keltsky. Bez problémov som si prečítal v origináliStaré dejiny české od Jiráska. Česká kuchyňa sa preto musela vyvinúť zkeltskej. Bravčo-knedlo-kapusto (dovolil som si z keltčiny preložiť doslovenčiny, lebo nie každý rozumie tomto jazyku) muselo azda byť najobľúbenejšiejedlo druidov.
Netvrdímto z istotou, lebo sa o tom nezachovala písomná zmienka. Kelti okremdruidov nevedeli písať. Ich náboženskí a duchovní vodcovia druidi im to nedovolili naučiť sa. Argumentovali tým,že písané slovo má veľkú moc a analfabeti by ho ľahko zneužili.
Keltisi nakoniec, či druidi chceli, alebo nie, zostavili vo Walese abecedu. Mala 30písmen a chýbali v nich dosť dôležité písmená - Ch, J, K,Z a O. Abeceda výrazneovplyvnila keltské kulinárstvo. Napríklad Kelti preto nepoznali údený JaZyK sChrenOm, ChrumKavé pečené rebierKO a podobne. Museli sa uspokojiť s hrvýmpudingm, vsenu kaš, pečeným eleňm ainými ťažko stráviteľnými jedlami.
Kelti,keď nebojovali a neodtínali nepriateľomhlavy, ktoré mali rôzne využitie od okrasných artefaktov v ich chyžiach až poloptu v prapragolfe, sa živili roľníctvom. Najstrašnejším mesiacom boljúl. Staré obilie už pojedli a nové nedozrelo. Neskôr sa preto rozhodliuchovávať si obilie v dierach v zemi. Vydržalo im čerstvé až do budúcej žatvy.Prázdne obilné diery využívali na pochovávanie obetovaných psov a koní. Istávalo sa, že poslala Keltka Kelta po obilie a na večeru bol havhav guláš.
Keltijedli z hlinených a niekedy aj z drevených tanierov. Súdobý Riman zanechalsvedectvo, že jedli čisto, ale ako levy. Oboma rukami si dvíhali k ústam celékusy stehien a trhali z nich mäso. Najodvážnejší bojovník dostal vždy najlepšiesústo. Ak niekomu ponúkli z prasaťa chvost, musel začať uvažovať o emigrácii.
Prihostinách ustavične kolovalo pivo a víno. Pili ho iba po malých dúškoch. Preistotu stále a tak sa strieskali, že my Slováci sme oproti nim takto maličkí!Víno kupovali od Rimanov. Mali veľmi pohodlný a užitočný druh valút - otrokov.Ich normálna vnútorná keltská mena boli asi 80 cm dlhé železné tyče. Ktoby sa s tým vláčil, keď peniaze mohli kráčať samé!
