Počiatočné víťazstvo z prázdneho bytu však na druhý deň vystrieda situácia ako na lodi, kde teraz v STV trápia nadrozmerných, ktorí na rozdiel odo mňa chcú byť dobrovoľne podrozmerní.Prázdna chladnička ma donúti k absolútnemu poníženiu. Beriem do rúk kuchárskuknihu. A prichádza utrpenie oslobodeného nadsamca.
Po rozkokošenej eufórii a kulinárskych fantazmagóriách akoje mužné rozhodnutie uvariť si raky na pive, nastáva absolútna depresia.Kuchárska kniha je krásne čítanie. No k realite sa blíži ako cesta do stredu Zemeza 80 dní dovolenky, ktorú vám spolu s financiami len tak pre nič, za nič,venoval zamestnávateľ.
Môj žalúdočný symfonický orchester plynule prechádza z Ódy na radosť na Osudovúsymfóniu. Ako oslobodený nadsamec cítim, že sa blíži môj koniec. Všetko, čo vkuchárskej knihe vyzerá jednoducho, je v skutočnosti pre kuchára - babráka veľmi zložité a priamneuskutočniteľné. Z oslobodeného nadsamca sa stáva uväznený podsamček.
Vždy mi zostávajú dve možnosti. Poprosiť kolenačky susedov oskyvu vyschnutého chleba alebo využiť zavareniny zo špajze. Obe možnosti súrizikové. Susedia na mňa väčšinou zavolali Slobodu zvierat , pretože sa mylnedomnievajú, že som bez ženy úplne zvlčil. Na druhej strane zjesť s chuťou kysléuhorky s jahodovou marmeládou zo špajze vyústia v jediné. Vykloním sa zokna a modlím sa, aby v okamžiku, keď mi opustenému podsamčekovi prídezle, nešla pod oknom najklebetnejšia susedka bez pršiplášťa.
Na tretí deň sa odhodlám a idem si kúpiť suché rožky.Keďže nič tak na svete neškodí, ako suché rožky, nastávajú u mňapravidelné štádia.
Štvrtý deň slameného vdovstva, v prvom štádiu, väčšinousedím nepohnute. Môj pohľad začínajú priťahovať bežné predmety, ktoré majú ďaleko od bežnej konzumácie:akváriové rybičky, manželkin fikus s mojou ponožkou a jej výživnépleťové masky. Oči sa mi potiahnu matnou blankou. Začínam v krátkych chvíľachpo gruzínsky vyrážať malú násobilku.
Piaty deň konzumujem stále suché rožky. Nie z obchodu,ale tie, ktoré mala manželka odložené na strúhanku. Zo seba súvisle vyrážamnielen malú násobilku, ale aj vybranéslová po Dž. Opäť po gruzínsky. Tentoraz odzadu. Niekoľkokrát denne upadnem domdlôb. Násobilku a vybrané slová postupne nahrádzajú vidiny akváriovýchrybičiek vysmážaných na výživnom mandľovom kozmetickom kréme. Obsah snov susedom spievam ako trávnice.
Posledné, nielen zdraviu, ale aj životu nebezpečné štádium,nastáva na prelome piateho a šiesteho dňa okolo polnoci. Mám silu sledovať iba kulinárskešou v televízii. Snažím sa uchmatnúť práve pripravované jedlo. Po vniknutí doTV prístroja ma síce elektrická rana zbaví mučivého hladu, nie však úplne.Veľmi zriedkavé stavy polovedomia vypĺňam nemravnými návrhmi chladničke. Chcemsa s ňou nevyhnutne skrížiť. Vykrikujem, že len tak nebudú potomkovianašej hriešnej lásky trpieť hladom. Stačí sa im otvoriť a hneď budú mať dať do seba. Vtedy sa zákonite ozvúTvoje kľúče v zámke a som zachránený.
Drahá, teraz už vieš, že môžeš pokojne odísť na služobnúcestu. Nemusíš mať obavy. Nič sa nezmení, všetko bude po starom. Budem ťačakať, ako vždy. Len mi, prosím, vráť sa skoro alebo mi nechaj predsa len trocha väčšie vreckové. Aspoň na rožky s maslom.
Tvoj Muro
