V Bratislave dávno pred Amerikou zaviedli koncom 19. storočia prvú potrubnú poštu. Nepotrebovala na svoju prevádzku stlačenývzduch a nákladné budovanie potrubnej siete, ale využívala kanalizáciu vmeste. S dostatočným počtom cvičených potkanov, ktoré dobre poznali podzemiemesta, zabezpečovala expresnú poštovú zásielkovú službu. Prvá potrubná pošta saskončila pre zbytočnú precitlivenosť Bratislavčanov, ktorým vadilo, že poštatrochu zapácha, je mokrá a občas ju nechcú potkany pustiť a trochu ich trebanaháňať.
Bratislava má aj ďalšie utajené prvenstvo. Tak utajené, akosú utajené röntgenové lúče, o ktorých je celý svet presvedčený, že ich vynašielv roku 1895 Wilhelm Konrad Röntgen, riaditeľ fyzikálneho inštitútu v Würzburgu.Závratný vynález sa objavil rok predtým v bratislavskom Starom Meste v rodine mešťana Fridricha Inmeiera. Našli hopod stromčekom vo forme vianočného darčeku ako domáceho pomocníka.
Deti váženého mešťana odmietali jesť vianočného kapra. Bálisa kostí. Preto Fridrich Inmeier, emeritný profesor viedenskej technickejuniverzity, v absolútnej tajnosti skonštruoval malý príručný kuchynský röntgen.Ním mohli počas štedrovečernej večere kapra presvietiť, zdokumentovať kostičky a podľa zhotovenej negatívnejfotografie pokojne jesť rybu.
Manželka pána Inmeiera neskôr začala využívať domáci röntgena lúče X na odhaľovanie temných a nemravných myšlienok v hlavách jejslužobníctva. Presvecovala ovocie, či nie je červivé. Vďaka dostatočnej dávkelúčov si jej syn Konrád ako študent privyrábal ako prvý neverejný stĺpverejného osvetlenia v Bratislave na Kapitulskej ulici.
V roku 1941 začali v Bratislave premávať prvé trolejbusy,s ktorými sa mala zabezpečiť mestská doprava v prípade vojnovéhonedostatku nafty. No hneď na začiatku narazili na problém. Elektriku dotrolejovej siete mali zabezpečovať vodné elektrárne z Vážskych kaskád, ktorévšak postavili až po vojne. Prvé trolejbusy museli jazdiť bez elektriny a malidve trate. Pôvodne plánovali iba jednosmernépremávky - dole z Hradného kopca a dole z Kamzíka. Počas cesty z oboch kopcovzískali trolejbusy veľkú rýchlosť a tak mohli bez problémov zotrvačnosťou vyjsťna protiľahlú konečnú zastávku na kopci. Bola to prvá kyvadlová doprava. V týchčasoch sa zrodil plán aj na stavbu prvého bratislavského metra. Začali hostavať pod bratislavským hradným vrchom. Ukázalo sa, že by mohlo mať pre malosťkopca iba jednu zastávku. Zmenili plány a urobili z neho tunel.
Už v roku 1952 odskúšali unikátne solárne lietadlo. Letelona trase Bratislava -Košice - Bratislava. Nepotrebovalo žiadne pohonné látky,lebo ho poháňali slnečné kolektory na krídlach a trupe. Po prílete na bratislavskéletisko na slávnostnej recepcii však neodzneli iba slová chvály. Pasažieriprvého letu odporúčali, aby lietadlo lietalo hlavne v lete za slnečnéhopočasie, lebo letieť z Košíc 19 dní a mať 458 medzipristátí pre zamračené lettrochu skomplikuje. Už vtedy sa myslelo na energetické krízy a nezáležalo nanejakom tom dni cesty navyše!
