Mária Milanová
Nobody Knows
Nikto to nevie, iba ja, že niekedy plačem...
I`ve paid my whore. I owe you nothing. And you are nothing to me. Thank you for curing me of my ridiculous obsession with love.(Moulin Rouge) Zoznam autorových rubrík: ...love the most..., Súkromné, Nezaradené
Sú to dva roky, čo sa naposledy stretli. Nekonečné dva roky ubehli odo dňa, kedy jej povedal pravdu. Neprešla ani minúta, aby si to nevyčítal. Pochybnosti zmietali jeho dušu. Veď chcela, aby jej ublížil, ak ju má rád! A on to urobil! Prečo to potom nepochopila?! Nie, takto to v jeho predstavách nekončilo. Mala sa mu vrhnúť okolo krku a zašepkať: „Ľúbim ťa..." Teraz po jeho byte mala chodiť ona a nie táto žena, ktorá pre neho naozaj nič neznamená. To vedľa nej má každý večer zaspávať, to s ňou sa má prebúdzať... Prečo to tak nie je?
Pozrela sa mu hlboko do očí. Verila, že tu nájde pravdu. Už viac nedokázala takto žiť. Mala ho rada? Ľúbila ho? To sama nevedela... Nech robila čokoľvek, nech prosila kohokoľvek, aby jej pomohol naňho zabudnúť, nešlo to. Pre všetkých svojich priateľov mala prichystanú rovnakú odpoveď: „Nenávidím... a milujem."