A tak som si položil otázku, kto a akí vlastne sú naši spoluobčania rómskej národnosti? Čo o nich vieme? Sú dobrí a či zlí, hlúpi, alebo múdri, leniví, alebo pracovití?
Otázok veľa a odpovede takmer žiadne.
Negatívne názory a nálady spoločnosti, často hraničiace s rasizmom voči Rómom nadobúdajú stále väčšie rozmery. Politici nás informujú o rôznych riešeniach, ale okrem ich premenovania z Cigánov na Rómov sa nič podstatné nezmenilo.
Myslím, že naše názory a hodnotenia sú príliš jednostranné. Je z nich cítiť neochotu až nezáujem porozumieť a hľadať riešenie. Pozrime sa však na tento spoločenský problém z iného uhlu pohľadu a vráťme sa do nie tak dávnej minulosti.
Zákonom z roku 1958 bol stanovený dátum, kedy museli Rómovia, (vtedy Cigáni) pod hrozbou trestu zostať na mieste, kde sa práve nachádzali. Násilím im boli odobraté kone a kolesá od vozov, čím boli donútení ukončiť kočovný spôsob života, ktorým žili po celé stáročia. Život, ktorý ich robil šťastnými a slobodnými. Nedali sme im žiadnu šancu brániť sa. Začali sme ich násilne asimilovať do našej spoločnosti a vnucovať im naše predstavy o spôsobe života. Výsledkom je dnešná takmer neriešiteľná situácia.
Každý živý organizmus na našej planéte hľadá najjednoduchší a najľahší spôsob prežitia, a tak ako my, aj Rómovia majú ten svoj.
Je obdivuhodné, s akou ľahkosťou sa dokážu orientovať v nekonečnej spleti zákonov a nariadení nielen slovenských, ale aj tých svetových. Žijú jednoducho, intenzívne a netrápia sa budúcnosťou. Vedia oddeliť podstatné od nepodstatného a je tiež úctyhodné, že aj po toľkých storočiach, ktoré žijú na našom území, len so symbolickou podporou spoločnosti a štátu si zachovali svoj jazyk, kultúru a osobnú slobodu. Žijú životom, ktorý je pre nás absolútne neprijateľný a nepochopiteľný , ale je to ich život.
Kladiem si teda otázku, či je vôbec možné tento stav zmeniť? Obávam sa, že v našej „syntetickej“ spoločnosti, ktorú sme si vytvorili, a z ktorej Rómovia svojou šikovnosťou profitujú, nebude jednoduché nájsť riešenie. Bolo by asi naivné myslieť si, že sa vrátia ku kočovnému spôsobu života, kedy neboli príťažou našej spoločnosti.
Problém vidím v podstate nášho spoločensko-ekonomického systému v ktorom žijeme, a ktorý sa často stáva pre nás nezvládnuteľný aj v iných oblastiach nášho života. Výstižne to povedala redaktorka jednej televízie na margo nedávnej tragédie v jadrovej elektrárni v Japonskej Fukušime, „Ako ľahko si príroda poradila s našimi najmodernejšími technológiami“.
Aj keď mnohí so mnou asi nebudú súhlasiť, som toho názoru, že Rómovia predstavujú prirodzenosť života na našej planéte a my, ktorí ich kritizujeme a odsudzujeme, sme predstaviteľmi sveta, ktorý je s tým ich v ostrom protiklade.
Je to ako vzťah medzi vodou a ohňom. A tak nám asi nezostáva nič iné, ako počkať, či voda oheň uhasí, alebo sa oheň rozhorí a voda ustúpi.
