V žiadnom prípade nie je mojím cieľom rozvíriť negatívne emócie. O to sa veľmi „zodpovedne“ starajú naše mienkotvorné médiá. Chcem len niekoľkými vetami vyjadriť svoj názor na tému: „Profesionálny politik“. Akí sú to ľudia, ktorí sa rozhodli zarábať si na chlieb politikou? Čo o nich vieme a nevieme? Zamýšľame sa dostatočne zodpovedne nad tým, komu dávame vo voľbách svoj mandát k tomu, aby rozhodoval o našich životoch? Na dnes už celkom populárne povolanie politika sú v našej spoločnosti rôzne názory. Jeden z nich nás informuje o tom, že do politiky vstupujú len kariéristi bez „chrbtovej kosti“ túžiacich po moci a rýchlom zbohatnutí. Iná skupina voličov si zas myslí, že do politiky vstupujú ľudia leniví a neschopní presadiť sa v bežných pracovných procesoch. Je ale aj nemalá skupina občanov, ktorí sú presvedčení, že politici sú inteligentní, múdri a zodpovední ľudia, ktorí by aj život položili za šťastie svojich voličov. Nemám v úmysle analyzovať mentálne ani charakterové vlastnosti politikov pre naplnenie úspešnosti či neúspešnosti ich povolania, ale jednu výnimku si nedokážem odpustiť. Tou je podľa mňa ich schopnosť improvizovať. Tú majú podľa môjho názoru všetci politici bez výnimky. Herecké schopnosti tých najúspešnejších vôbec nezaostávajú za výkonmi najslávnejších filmových hviezd. Škoda len, že nemajú svojho Oskara, mali by sme o ďalšiu zábavu spojenú so senzáciami postarané.
Podobne ako manekýnka na predvádzacom móle nemá žiadnu kompetenciu ovplyvniť výrazovú hodnotu odevu, ktorý má na sebe oblečený a je len jeho mlčiacou nositeľkou, je aj politik len hovorcom a poslušným „manekýnom moci“. Bolo by naivné myslieť si, že najbohatšie a najmocnejšie rodinné klany sveta, ktoré vlastnia alebo majú pod kontrolou väčšinu existujúcich finančných prostriedkov a takmer stopercentnú kontrolu nad svetovými médiami sa budú nečinne prizerať s obavami o svoje rastúce bohatstvo a moc. Práve oni zo zákulisia rozhodujú prostredníctvom „demokraticky“ zvolených politikov o osudoch národov a smerovaní tohto sveta.
A tak naši politici-herci vždy módne oblečení a aktuálne naladení s profesionálnou pomocou mediálnych agentúr vymýšľajú stále nové a nové scenáre, slogany a technológie, aby spravili na voliča dojem a presvedčili ho o svojej pravde. Vo svojej hereckej profesii sú mimoriadne kreatívni a neustále sa zdokonaľujú, aby sa udržali v neľútostnom konkurenčnom boji. Tí najtalentovanejší a najposlušnejší sa dokážu vo svetle reflektorov udržať aj celé desaťročia.
Ale ruku na srdce milí voliči. Dali by sme vo voľbách hlas politikovi, ktorý nás v predvolebnej kampani bude informovať úprimne, otvorene a bez emócií? Politikovi, ktorý nám povie pravdu o tom, čo nás v najbližšej budúcnosti čaká? Že nebude práca pre všetkých, byty budú aj naďalej drahé a dôchodky sa nebudú zvyšovať? Nie, ľudia chcú byť klamaní a nemyslia na to, že nakoniec budú aj tak len sklamaní. A keďže tento osvedčený systém postavený na princípe, že stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou, tak úspešne funguje pravdepodobne už od čias vzniku politiky, môžeme sa bez obáv tešiť na ďalšie herecké výkony našich „manekýnov moci“.
