Až s odstupom času som sa nad touto informáciou vážne zamyslel a pochopil jej životne dôležitý význam.
Žijeme v jednej z najkrajších a najbezpečnejších krajín na svete, ktorá má okrem krásnej prírody a pre život príjemné podnebie so štyrmi ročnými obdobiami aj jedno veľké bohatstvo. Tým bohatstvom sú veľké zásoby pitnej vody, jedny z najväčších na území Európy.
Položil som si teda otázku, do akej miery si uvedomujeme túto skutočnosť a začal som pozornejšie vnímať, ako sa k tomuto nenahraditeľnému bohatstvu staviame.
„Vody je dosť a jej prítomnosť je večná, nakoľko je súčasťou prirodzeného kolobehu života na zemi“, tvrdili mnohí, s ktorými som sa na túto tému rozprával. To je síce pravda, ale zároveň treba pripomenúť, že z dôvodu klimatických zmien stúpa počet a hlavne intenzita zrážok, ktorých vody z podstatnej časti končia v korytách potokov a riek a v konečnom dôsledku v moriach a oceánoch. Zásoby spodných vôd tak dlhodobo klesajú, čoho dôkazom je aj vysychanie horských prameňov, potokov a studní. K úbytku pitnej vody výrazne prispieva aj priemysel, výstavba ciest a diaľnic a ostatných ľudských činností súvisiacich s rastom ekonomiky a zvyšovaním životnej úrovne. Taký luxus, akým je splachovanie našich prebytkov na toaletách, umývanie áut, či zalievanie trávnikov pitnou vodou si na Slovensku zatiaľ môžeme dovoliť, veď pitnej vody je dosť a finančne je dostupná každému z nás.
A ak si myslíme, že zaoberať sa otázkou pitnej vody je zbytočné, že je to len “planý poplach“, skúsme si napríklad predstaviť, že niekoľko dní nepotečie voda v našich bytoch a pred náš dom nepríde ani cisterna, ako sme doposiaľ zvyknutí. Že sa to nemôže stať? Udalosti novodobej histórie nám podávajú nejeden dôkaz o tom, že nepotopiteľné sa potopilo a nerozbitné sa rozbilo. Už dnes sú na Slovensku oblasti, ktoré majú nedostatok pitnej vody, nehovoriac o tom, že dve miliardy ľudí na našej planéte nemá stály prístup k pitnej vode.
Mali by sme si uvedomiť, že sme len hosťami na našej planéte a ako hostia by sme sa mali aj správať. Každý z nás má možnosť prispieť svojim prístupom a správaním k tomu, aby aj nastávajúce generácie mali vždy dostatok kvalitnej pitnej vody.
Nedopustime, aby sa naplnila myšlienka významného slovenského vedca, člena Slovenskej akadémie vied, ktorý pred niekoľkými rokmi v rozhlasovej relácii na tému klimatických zmien na našej Zemi na záver povedal: „Príroda sa sama zbaví svojho nepriateľa“.
Vychádzajúc z ústrednej myšlienky tohto článku sa môže tiež stať, že jedného dňa prídu „strategickí investori“ a sprivatizujú naše vodné zdroje a vodu, ktorá je našim spoločným bohatstvom, nám budú predávať za ceny, ktoré sú dnes pre nás nepredstaviteľné!
Nečakajme preto na takúto situáciu a pýtajme sa aj našich politikov, ktorí rozhodujú o našich životoch, aká je budúcnosť zachovania si tohto národného bohatstva.
Pokúsme sa teda zaradiť „obyčajnú pitnú vodu“ do poradia našich hodnôt. Verme, že táto nenahraditeľná tekutina, bez ktorej by neexistoval život na našej planéte v takej forme akej ho poznáme a žijeme, si to zaslúži.
