Bez veľkého premýšľania, podvedome som svoje správanie vo svojom ďalšom živote nastavil na princípe prirodzeného a spontánneho prístupu nielen k bežným, ale aj dôležitým a slávnostným životným situáciám.
Neskôr, už v pokročilom veku dospelosti, som niekde zachytil zaujímavú myšlienku o tom, že pravidlá slušného správania boli údajne napísané pre neslušných ľudí. Mnohí z nás si v tejto chvíli asi pomyslia, že je to poriadna hlúposť, iní sa len pousmejú a podaktorí možno i zamyslia.
Dnes, po niekoľkých desaťročiach svojho života sprevádzaného nespočetným množstvom spoločenských kontaktov a postrehov môžem zodpovedne napísať, že slušní ľudia nepotrebujú študovať žiadne lexikóny spoločenského správania, nakoľko slušné správanie je ich prirodzeným prejavom. Slušného človeka poznáme podľa jeho skutkov, jeho postojov k životu a hodnotových priorít.
K čomu je dobré prezentovanie sa spoločenským správaním, keď za dokonalým vystupovaním a bezchybným zovňajškom sa skrývajú „čierne duše“ uctievané a obdivované širokou verejnosťou, často len z titulu ich spoločenského postavenia? Ako môžeme hovoriť o slušnosti u politikov, ktorí sú pre udržanie svojej moci schopní akéhokoľvek podvodu a klamstva, dokonca aj vlastizrady!?
Také „divadelné predstavenia“, aké sme mali možnosť vidieť počas oficiálnych štátnych návštev Slovenska, napríklad britskej kráľovnej Alžbety II., alebo amerického prezidenta Georga Busha ml., ktorý mimo iné podpisoval aj rozkazy na okupačné vojny USA, pri ktorých dodnes zomierajú nevinní ľudia, sú výsmechom ľudskej slušnosti a iróniou dobrého spoločenského správania.
Kráľovské róby, briliantové šperky ani luxusné šaty a obleky z najznámejších módnych salónov v spojení so správaním podľa manuálu a protokolov ani zďaleka nemusia byť vizitkou slušného spoločenského správania a už vôbec nie slušnosti. Deficit slušnosti v našich životoch často nahrádzame povrchným a pokryteckým aj keď „spoločenským“ správaním. Neúprimné, afektované frázy a komplimenty počas našich bežných rozhovorov i spoločenských udalostí sú prejavom nielen malomeštiactva, ale i duchovnej negramotnosti.
A prečo tomu tak je?... možno aj preto, lebo byť slušným v dnešnej dobe sa jednoducho „nenosí“. Slušnosť je často vnímaná ako prejav ľudskej slabosti a handicapu k dosiahnutiu úspechu a spoločenského postavenia.
Aký je teda vzťah medzi slušnosťou a slušným spoločenským správaním?
Slušnosť je hodnota, ktorej sprievodným javom je aj slušné spoločenské správanie. Na druhej strane, slušné spoločenské správanie bez prítomnosti slušnosti je len pokrytectvom a pozlátkom pre nečestných a hlúpych ľudí.
