Kdesi som počula, že pleseň z muriva sa nedá odstrániť len tak ľahko, tak som vyhľadala odborníka. Oslovila som firmu, ktorá predávala protiplesňové zmesi do omietok a protiplesňové farby. Zároveň takéto sanácie aj vykonávala. Majiteľ firmy na mňa moc seriózne nepôsobil. Bol síce v obleku, ale mal pomerne sýtu červenú tvár a hnilé či vybité zuby. Presvedčil ma však tým ako „odborne rozprával“.
Bol sa so mnou pozrieť na dom ešte pred jeho kúpou a pozorne to tam všetko preskúmal. Jeho vyjadrenie bolo, že tieto práce mi bez problémov a lacno zrealizuje. Čo mi dosť vadilo, bolo to, že sa stále vypytoval, koľko mám peňazí. Mala som 200.000 .
Potom to tam všetko premeral, vysvetlil mi čo všetko sa bude s omietkami robiť a na druhý deň mi spravil cenovú ponuku. Vypočítal to na 230.000, bude však ku mne taký láskavý, že mi to urobí bez faktúry a nebudem musieť platiť DPH. Vtedy bude suma 190.000 . V túžbe po nižšej cene som upustila od opravy komory (- 10.000) , potom od výmeny stropu na gánku (- 10.000) a ešte som chcela vynechať betónovanie podlahy v jednej miestnosti, ale u pána podnikateľa to už cenu nezmenilo. Zasekol sa na cene 170.000.
Zdalo sa mi to strašne veľa, veď mi nezostali peniaze na vybudovanie kúpeľne („Veď sa môžete umývať v lavóry a vonku máte drevené WC.“ – poradil mi) ani na zavedenie plynu (Ako som totiž po kúpe domu zistila, avizované elektrické kúrenie, ktoré tam malo byť, bolo myslené tak, že ak si kúpim elektrický radiátor a dám si ho do zásuvky – budem mať elektrické kúrenie. Urobiť v dome kúrenie bola nová položka, s ktorou som predtým nerátala.)
Pán podnikateľ najal stavebnú firmu z východu. Traja východniari mi začali obúchavať omietky. Išlo im to pomerne rýchlo. Vtedy som zistila ďalšie nepríjemné prekvapenie. Môj dom nie je z kameňa, ale z nepálenej hlinenej tehly. Bola som nešťastná. Presne také niečo som nechcela. Neskôr som si preštudovala nejakú literatúru o stavbách z tohto materiálu a to ma upokojilo. Výborné tepelno-izolačné vlastnosti, ekologickosť, v Nemecku z toho stavajú domy opäť. Mám vlastne dom z „in“ materiálu!
Zatiaľ, čo východňare obúchavali omietku, ja som behala s metrom a zápisníkom po dome. Merala som ho z každej strany a všetko. Dvere, okná, steny. Doma som to premenila na metre štvorcové a výsledok ma „prekvapil“. Moje metre sa s metrami pána podnikateľa rozchádzali do takej miery, že to robilo cca 70.000 Sk. Neviem si predstaviť, čo všetko do svojich metrov zarátal, ale bola v tom aj presklená stena gánku o veľkosti 24m2, 6 veľkých dverí ( 1ks = 2m2) každé zarátané 2x, lebo veď omietka ide z každej strany atď.
Aby som však náhodou pána podnikateľa neobvinila neprávom, pre istotu som sa informovala v blízkych stavebninách na spôsob výpočtu m2 pri robení omietok. Potvrdili mi, že otvory väčšie ako 1m2 sa do omietok nezarátavajú.
Na druhý deň som s papierom plným výpočtov sedela v kancelárii pána podnikateľa. Vôbec ho netrápilo svedomie, že chcel o 70.000 obabrať osamelú ženu s malým dieťaťom.
Spolupráca bola ukončená. Vypočítal mi, že za obúchavanie omietok v štyroch miestnostiach mu dlžím 52.000. Komentár k tejto nereálnej sume bol: „Aspoň vidíte, aké mám s tým vysoké náklady.“ Ja som však vedela o iných nákladoch. Vedela som koľko majú sľúbené robotníci, koľko hodín majú odrobené a aj to, že niečo chce zarobiť ich zamestnávateľ a aj tento „pán podnikateľ“. Keď som to všetko zohľadnila a veľmi pekne zaokrúhlila nahor na päťtisícky. Vyplatila som mu 25.000. Viac ma nenaháňal. Myslím, že bol spokojný, radšej.
Ostala som bez robotníkov. Zvyšnú omietku som si obúchavala sama. Ráno som sa budievala na kŕčovité bolesti dlaní. Rástli mi do šírky. Našťastie nie moc. Ruky ako lopaty mi nenarástli.
Nemala som žiadne známosti ani kamarátov čo by mi pomohli. Môj otec bol už 5 rokov mŕtvy a môj brat si odkrúcal vojnu na druhom konci republiky. Nemal mi kto pomôcť. Boh je však dobrý a videl, že som v koncoch, pomohol mi aj napriek tomu, že som vtedy vlastne v neho ani poriadne neverila. Vo vedľajšom dome býval chlapík, ktorý vedel urobiť takmer všetko a za rozumnú cenu. Sám si zohnal materiál aj pomocníka. Manželka mu navarila, ešte aj mňa nakŕmili.
Ďalšia tortúra bola zohnať kontajner, čo by mi odviezol stavebnú suť. So mnou ako so ženou sa nechcel nikto baviť. Skrátka, nebrali ma vážne, nebrali ma ako kompetentnú. Nakoniec sa mi svojím večným (niekoľko týždňov) vyvolávaním podarilo zlomiť vedúceho vozového parku na družstve v Ivánke pri Nitre. Potom mi aj povedal, že mi to nechcel urobiť, ale keď už som toľko otravovala... Nakoniec mi dal aj polovičnú cenu. Na skládke som tiež našla milosť u vážiacej pani... odpustila mi platbu za niekoľko ton odpadu. Len tak, pre nič – za nič.
Medzitým sa objavil ďalší problém. Spolu s omietkou mi robotníci bez milosti zlikvidovali aj elektrické vedenie v celom dome. Aby to nebolo málo, na základe prehlásenia elektriny na moje meno, prišli chlapíci z elektrární a odstrihli mi prívod elektrického vedenia zo strechy. Ich odkaz: Zapoja ma, až keď budem mať vedenie v zemi a hodiny v plote. Aby som nezabudla, na to, aby mi elektrinu prehlásili na moje meno, som musela zohnať úmrtný list bývalého majiteľa.
Práce s omietkami museli byť zastavené a musela som zháňať elektrikára, ktorý mi to všetko urobí. Našiel sa jeden starý dedo. Napriek tomu, že mal auto a ja nie, nebol ochotný absolvovať nákup materiálu. Nadiktoval mi, čo ASI budem potrebovať a ja som všetky tie káble, trubky a skrinky vozila spolu s dcérou na detskom kočíku autobusom. Dohodli sme sa na cene, za ktorú mi všetko urobí. Natiahol mi vedenie v troch miestnostiach (aj to celkom ináč, ako som chcela) a skončil. Vraj tak sme sa dohodli. Kábel od stĺpa, natiahnutie ostatných častí domu, to už je ďalšia práca a ďalšia pláca. Vždy, keď dokončil určitý úsek alebo som ho vyplatila o skôr ako mal prácu hotovú, zmizol na týždeň i na viac a ostatné práce kvôli nemu stáli.
So zavedením plynu našťastie neboli také problémy, iba na to, že ma financie obmedzili v zavedení kúrenia do kúpeľne a do jednej izby. Zmohla som sa len na gamatky v kuchyni a jednej izbe.
V izbe bez kúrenia bolo na podlahe položené linoleum a pod ňou bola zhnitá palubovka. Pod palubovkou bola škvára. Môj bratranec a sesternica mali dobrý deň a prišli mi na pomoc. Spolu sme so zúrivou sekerou odstránili všetku tú hnilobu. Potom som sa ešte nejaký čas morila so zarovnávaním povrchu v tej miestnosti, aby mi ju mohol sused zaliať betónom.
Myslím, že na jeden článok by toho aj stačilo. Nabudúce bude vodná a kúpeľňová story a dokončenie elektrizačnej drámy a ak sa zmestí, tak aj proces zabydlenia sa.
