Asi si poviete: No toto! Závidieť sa dá naozaj všeličo... úbohé!
Mám vytopenú kanceláriu. Iba ja z celej firmy. Topánky mi pomaly nasakujú vodou s koberca. Je mi zima. Sedím v prievane (vetráme - sušíme) a všade sa šíri neuveriteľný kanálový smrad.
Smrkám. Trpím. Už ani neviem koľká usoplená papierová vreckovka letí do koša.
V susednej kancelárii majú suchý koberec. Prechádzať sa po ňom je úžasné! Nečvachtá pod nohami, nestudení, nesmrdí. Úplná lahoda.
Závidieť sa dá naozaj všeličo, no nikdy by som si nebola pomyslela, že budem niekomu závidieť suchý koberec.
Ľudia, ani neviete akú vzácnu vymoženosť máte, keď máte suché koberce!
Má to však aj svoje pozitíva. Lepšie sa viem vžiť do situácie ľudí postihnutých povodňami. Uvedomujem si ale, že táto záchodová voda, čo mi tu preplávala je len slabý odvar ozajstnej povodne, keď sa do domov nahrnú masy bahna alebo keď voda vezme zo sebou všetko, čo človek má.
Tak prečo sa vlastne sťažujem?
