Ono venovali sme sa im aj priebežne, ale určite si obaja zaslúžia aj samostatný medailón.
Najprv si pripomeňme, o čom bol seriál.
Prvá časť.
Úvod do projektu. Ako to celé začalo. A predstavili sme si základné pramene.
Podrobnejšie prameň: Hry a semináře, úplné vydání.
Druhá časť.
Hry Akt, Vyšetřování ztráty třídní knihy, Hospoda na mýtince, Domácí zabijačka. Projekt Proso.
Parte: Jaroslav Weigel, Bořivoj Penc, Václav Kotek
Tretia časť.
Hry: Vražda v salonním coupé, Němý Bobeš, Cimrman v říši hudby
Parte: Jan Kašpar, Pavel Vondruška. Prameň: Jára Cimrman, génius který se neproslavil
Štvrtá časť.
Hry: Dlouhý, široký a krátkozraký, Posel z Liptákova, Lijavec
Prameň: Zdeněk Svěrák a kolegové: Půlstoletí ss Cimrmanem.
A ešte Divadlo Járy Cimrmana a dianie na Ukrajine.
Piata časť.
Hry: Dobytí severního pólu, Blaník, Švestka, Afrika
Prameň: Tomáš Maleček: Divadlo Járy Cimrmana po 50 letech
Šiesta časť.
Hry: Záskok, České nebe.
Pramene: knižky Radka Laudina: Křížem krážem po stopách Járy Cimrmana, Památná místa Járy Cimrmana
Po tejto rekapitulácii sa už budeme venovať principálom. Či podľa dátumu narodenia alebo podľa abecedy, vychádza nám to isté poradie.
Principál v Českom nebi, Ladislav Smoljak.
Láďu Smoljaka som nemal tú česť poznať osobne. Naživo som ho videl hrať počas výšky, ktorú hru si žiaľ nepamätám. Jeho smrť bola vlastne "spúšťačom" projektu, v rámci ktorého som zhliadol všetkých 15 hier.
V tomto malom medailóne budem vychádzať z troch publikácií.
Prvé dve vyšli zakrátko po jeho smrti, tretia v roku 2013.
Kniha prvá.
Kniha Michaely Pačovej je nesporne zaujímavá, ale akosi to nebolo pre mňa to "pravé orechové".
Kniha druhá.
Publikácia Blanky Čechovej je z iného súdka. Základné fakty sú uvedené na záložkách, samotná kniha predstavuje rozhovory autorky s pánom Smoljakom na rôzne témy.
Ako "ochutnávku" si dáme Prológ a Epilóg. Nech vás prológ neodradí, tie rozhovory sú fakt interesantné.
Kniha tretia.
No a potom som to "pravé orechové" objavil...
Pozrime, kto všetko prispel svojimi spomienkami:
A aby som vás nažhavil ešte viac, kuknite na obsah:
Čo dodať záverom?
Ak poznáte filozofické prednášky zo seminárov, pomník Láďu Smoljaka vás určite osloví...
Principál medzi nami, Zdeněk Svěrák.
Zdeňka som mal tú česť poznať osobne. Niekoľkokrát sme k hercom po predstavení vtrhli do šatne, nikdy neodmietli autogramy či spoločné fotografie. Po nejakej piatej návšteve nás nezabudol privítať "Á, slovenská delegace je tady. Jakápak byla cesta..."
Pri Zdeňkovi som čerpal z jednej knihy. Je zroku 2009, čiže keď ešte divadlo viedli obaja principáli.
Kniha jediná.
Podľa Zdeňkovho výrazu a povzdychu, keď ju podpisoval, nie je z tejto knihy dvakrát nadšený. Napriek tomu ju podpísal ako "génius v.v." alebo "génius v.r." :-)
Autorka Dana Čermáková knihu rozdelila do šiestich kapitol.
Tie od nej prevezmem a dám ku každej pár svojich postrehov.
Je všeobecne známe, že Zdeněk Svěrák je pôvodným povolanním učiteľ. Symbolicky sa narodil v deň, keď aj Jan Amos Komenský. Ako absolvent začínal spolu so spolužiačkou a budúcou manželkou Boženou na umiestnenku v pohraničných Měcholupách na Žatecku, neskôr prešiel na základnú školu a gymnázium v Žatci.
Zo spomienok bývalých žiakov i kolegov vyplýva, že bol obľúbený učiteľ. Ale my sme radi, že povolanie zmenil.
Tu budem stručný. Tejto kapitole je venovaný celý seriál.
Nejdem robiť inventúru Zdeňkových filmov, nie je to účelom.
Prvé filmy točil spoločne s Ladislavom Smoljakom. Tri sú inšpirované priamo Járou, resp. divadlom (Jára Cimrman ležící, spící, Rozpuštěný a vypuštěný a Nejistá sezona).
Práve vo filme Rozpuštěný a vypuštěný Láďa do hlavnej úlohy inšpektora Trachtu obsadil Jiřího Zahajského, aj keď Zdeněk s tou úlohou počítal. Bol to ich prvý tvorivý spor. Zdeněk ho popisuje, že Láďovi režisérstvo stúplo do hlavy. Zároveň ale priznává, že jemu ješitnosť.
Moje TOP z tejto kategórie sú Na samotě u lesa, Vrchní prchni a Marečku, podejte mi pero. Hlášky z nich zľudoveli (chčije a chčije, Hliník se odstěhoval do Humpolce a mnohé ďalšie).
Zo spoločnej tvorby so synom Janom je moja TOP trojka Obecná škola, Kolja a Vratné láhve. Teším sa na Betlémské světlo (hanba mi, ale ešte som nevidel).
No a mimo týchto dvoch kategórií je nezabudnuteľná Vesničko má středisková s pivom zo siedmeho schodu...
Nespočet piesní pre deti vytvorili s Jardou Uhlířem. Asi najznámejšiu, narodeninovú, sme si vypočuli v narodeninovej zdravici. Ďalej semDve CD si občas púšťam na cestách v autorádiu. Moja favoritka je skladba Barbora píše z tábora.
No a v tejto kapitolke nesmieme opomenúť filmové Není nutno či Severní vítr. A možno nie každý vie, že text megahitu Jirku Schelingera Holubí dům je tiež dielom Zdeňka Svěráka pod pseudonymom Emil Synek.
Okrem bezpočtu scénárov sú to poviedky. GENIÁLNE!
V tejto oblasti sa jedná najmä o Centrum Paraple, ktoré pomáha vozíčkárom. Motiváciou jeho vzniku bol úraz a následné ochrnutie člena súboru Jana Kašpara.
Tiež množstvo charitatívnych predstavení, naposledy na podporu Ukrajine.
Toľko k principálom.
Okrem seriálu uvádzam ako súvisiace články aj dva, inšpirované udalosťami na Ukrajine a tretí, zdravicu Zdeňkovi k nedávnym narodeninám.
V nej som ponúkol čitateľom možnosť Maestrovi zablahoželať, využilo ich to len málo (všetkým ďakujem). Ak by ste sa chceli pripojiť dodatočne, stačí kliknúť a zájsť do diskusie.
Tak som sa zamyslel, že keď umrie osobnosť, mnohí vyjadrujú sústrasť a spomínajú. Škoda, že sa často nevieme vyjadriť a poďakovať aj počas ich života. Ja verím, že v prípade pána Svěráka nás bude baviť ešte mnoho rokov. V Českom hereckom nebi je už dosť členov súboru, Záskok nie je akútne potrebný.
