Ale presuňme sa z Kuneradu do Bojníc.
Začneme obligátnou formulkou.
Samotná reportáž sa netýka kúpeľov, tie sú v neporovnateľne lepšej kondícii ako už spracovaný Sliač, spracovaný v dvoch častiach, tú sú odkazy - prvá a druhá (aj keď možno svitá na lepšie časy) či Korytnica (tam je to už zrejme nevratné...), opäť dvojdielna - časť prvá a druhá.
Bojnice v mojej minulosti
Bojnice si pamätám z detstva (roky 60-te a 70-te minulého storočia).
Samozrejme, hlavne zámok a ZOO (kontroverzná vyhliadková vež ešte nebola) či kúpalisko Čajka* - dnes tiež v neutešenom stave... Kolonáda vtedy bola vo výbornej kondícii (pokiaľ sa dá spoľahnúť na pamäť vtedy 10-ročného fafrnka, ktorý sa bez zmrzky, oplátok a opice na gumičke ani nepohol).
* ku kúpalisku sa mi viaže spomienka, mal som hádam 4 roky. Plynule som prešiel z detskej časti do hlbokého bazéna (bol voľný prechod) a zrazu som videl niečo krásne. Nohy, pohybujúce sa v bazéne v spomalenom rytme. Bol to okamih, keď ma matka vytiahla z vody za vlasy. Spustil som mohutný rev, čo si dospelé okolie vysvetlilo, že šok z topenia. Pričom mne prišlo ľúto, že ma vytiahli z tých úžasných výjavov...
Druhá bojnická séria prišla na prelome tisícročí, keď som Bojnice absolvoval s mojimi ratolesťami, vtedy frčali zámocké strašidlá (tata stál 2 hodiny v rade na lístky a zvyšok rodiny sa kochal v ZOO či v okolí zámku sledoval sokoliarov či lučištníkov...).
Bojnice v mojej súčasnosti
V samotných kúpeľoch sme boli s mojou polovičkou v roku 2010, všetko fungovalo k maximálnej spokojnosti.
No a teraz sme v polovici septembra boli v jednu sychravú sobotu aj s dvojročným vnúčikom. Hlavným bodom programu bola ZOO
Ale tento článok nie je o ZOO. Prejdeme sa kolonádou.
Kúpeľná kolonáda.
Miesto slov nechám vravieť obrazy. Prechádzka bola celkom pochmúrna. A nielen kvôli počasiu...
Reštaurácia Kolonáda (kde sa dnes nenajete)
Pokračujeme kolonádou ďalej...
Detský svet (?). Tak trochu ako z hororu Pištu Kráľa...
Podivnosť pod zámkom
Účel tohoto mi je neznámy...
Prichádzame k zámku
A v zámockom parku ma upútali na stĺpoch a stromoch pripútané srdiečka
Rady od babičky
si ale necháme nabudúce, keďže sa vymykajú z černobyľského konceptu. Snáď to bude skôr ako za pol roka...
P.S.
V ten septembrový víkend by sa mi zišla babičkina rada.
Chlapče, ak si si vygúglil riziko dažďa, vezmi si parazól, nech ti nemokú uši!
