Nasledujúce zábery nie sú ale dušičkové, takže cintorín nebude svietiť ako letisko svätojánskych mušiek. Je to prvý z mojich "letných restov".
Pre mojich stálych čitateľov ten Černobyľ v titulke nemusím vysvetľovať, pre ostatných sa snáď malé vysvetlenie zíde.
Slovenské Černobyle je môj blogoseriál, moja srdcovka. Mapujem v ňom rôzne schátrané objekty v rámci nášho krásneho Slovenska (teraz myslím krajinu, nie nový prekrstený politický subjekt). Zatiaľ je na blogovisku 28 častí.
Temer v každom článku seriálu je nasledujúca formulka:
"Černobyľ je pre mňa symbol katastrofy. Niečoho, čo nenávratne zaniká. Pričom nemám na mysli priamy akt explózie. Ale to, čo prišlo plíživo v ďalších rokoch. Pripjate s kolotočom či opustenými ulicami a rozpadajúcimi sa panelákmi."
Pravda, v poslednom čase Černobyle trocha zanedbávam (ale to blogy ako také...), ale čoskoro sa k ním vrátim. Začnem rekapituláciou druhej série. Ale teraz sa vráťme na cintorín. Vlastne dva, ten druhý bude ako bonus.
Článok bude hlavne vizuálny, takže dám len pár úvodných informácií a potom budem rušiť už len minimálne.


Vitajte v Abney Parku
Veľkolepý cintorín temer v centre Londýna s neopakovateľnou, trocha pochmúrnou atmosférou. Nechceli by ste sa tam túlať osamote, keď sa stmieva...Vyzerá celkom schátraný, ale zdanie klame. Cintorín je vlastne čosi ako kultúrna pamiatka a v tomto naoko schátranom stave je starostlivo udržiavaný. Tak poďme sa túlať spolu.
Ráčte vstúpiť.
Okolo "olešeňovanej" budovy za vstupom kráčame po dláždených, ale neskôr najmä prírodných a hrboľatých chodníkoch ku krížom a pomníkom. Môžme si cestou oddýchuť na štýlovej lavičke pod košatými stromami.








Pomedzi pomníky 1.
Vychutnajte si tu atmosféru, aj keď viem, zažiť to naživo za nastupujúceho šera, praskotu konárikov pod nohami a pofukujúceho vetra vo vlasoch je to iný level...










Pomedzi pomníky 2.
"Ruiny (vieme, že starostlivo udržiavané) pribúdajú







Týmito najviac schátranými hrobmi (aj keď je to celé možno naopak) končíme našu prehliadku a opúšťame Abney Park.
Ale pristavíme sa ešte na jednom cintoríne, ktorý sme našli viac - menej náhodou pri jednej z troch londýnskych cyklotúr.

(ku kráľovským cyklovýletom sa vrátime v samostatnom článku)
Bonus 1. Kostol s malým cintorínom v romantickom zákutí
V malebnej prírode sme omylom odbočili o cestičku skôr. Napokon sme ale neľutovali.










Odchádzame z Kráľovstva, ale čoskoro sa vrátime na cyklopotulky.
Bonus 2 - svätojánske mušky
Ak niekomu predsa len chýbala dušičkovská atmosféra, pridávam tri aktuálne zábery z Martinského cintorína. V tomto čase vypadlo osvetlenie chodníkov, a tak naozaj cintorín osvetľovali len sviečky a mobily návštevníkov pri krkolomnej chôdzi pomedzi hroby...



P.S. Dávam do pozornosti súvisiace články.
Prvý - veľmi osobné zamyslenie v čase covidového lockdownu (november 2020)
Druhý - inventúra cintorínov na mojom blogu, kde som avizoval aj tieto kráľovské cintoríny
Tretí - opustené hroby (oba z minulého roka)