Schválne, či dešifrujete toto:
"Na plote a na plote je dobrý čašník"
(ak neviete, celá cesta okolo sveta je sprístupnená na konci ako prvý súvisiaci článok).
Možno si poviete, opakovaný vtip nie je vtip. Ale tvrdí tu niekto, že ja som vtipný?
Ešte než sa vydáme s koledou na cesty, pristavíme sa pri včerajšom betleheme. Jednak s témou súvisí, druhak ho večer nebolo dobre vidieť.
No, poďme už koledovať okolo toho sveta.
Minule boli tri trasy, dnes to skrátime.
Len pripomeniem, že preklady sa "reťazia", čiže zo slovenskej verzie vychádza len ukrajinská. Po celej tej púti je na záver opäť slovenská, trocha zmutovaná. Ale nebojte, omikron to nie je...
(treba to brať s humorom, ideme sa zabaviť. Nie je cieľom zosmiešniť google prekladač ani kresťanské tradície.
Minule to jeden diskutér zobral až príliš vážne. To potom je lepšie na našu cestu ani nenastúpiť...)
Najskôr urobíme cestu okolo Slovenska
(nemusíme na bicykli, stačia bežky).
Slovenský text pred mutáciou.
Posledným dvom už snáď rozumieme aj keď nie sme extra lingvisti (len v Poľsku pozor, ak vám Poliak na chvíľu odíde s manželkou a potom povie "šukali sme čegoš", nemusia hneď lietať facky :-).
Pokračujeme náhodne vybranou exotikou.
Jazyky, ktorým dáme zabrať: čínština - japončina - hebrejčina - zulu - arabčina.
Väčšinu písmeniek nepoznám...
A sme doma.
Tak ako teraz vyzerá naša koleda?
Nejdem robiť hĺbkový rozbor. Čakal som ale väčšiu katastrofu.
Nechajme teraz bokom, čo stvárajú prebúdzajúce sa intímne páry alebo kde sa nám tu vzal Santa. Mne sa páči tá básnická otázka (čo je utrpenie v dnešnom svete?) a tiež záver. Pohoda sveta.
Ako vznikajú hoaxy?
Ešte jedna skúsenosť. Pri prvom pokuse som urobil dve chyby. Jednak som zadal zlý text, a tiež som použil iný prekladač. Po ceste okolo sveta mi tak vznikli tieto preklady:
(správa šla cez Poľsko...)
Upozorním na jednu časť textu:
(teraz nemyslím na to, že namiesto pohody sveta je tu e-shop s prikrývkami)
V Česku:
"Nejprve to bylo řečeno faráři"
Klebetníci sú teda farníci.
U nás?
"Najprv o tom hovoril farár".
Bez komentára.
Čo bolo bolo, pokračujeme sľúbenou kapitolkou
Čo ostalo v kešeni.
(a trocha aj budeme prognózovať, čo do kešene pribudne).
Tu prepneme zo spisovnej slovenčiny na tú zmesku z Cukru a biča (posledný v rade súvisiacich článkov, hoc súvisí len dialektom).
Totižto táto časť mala byť pôvodne tam.
Len na to, že to začínalo ako diskusný príspevok, narástlo to neúmerne a nechcel som to ešte viac "nafukovať".
A preklad do štúrovčiny nezvládol ani google. A mne sa neccelo.
Takže nakuknime do blogovej kešene:
Napríště:
Sa teho zbíra. Jak v kine s pěti radáma (sedý sa obkročmo obsedačku).
V prvé rade dokončený pandemické trilógije.
Obávám sa, že druhý dýl bol jak míček do sita. V tom tretiem bude aj čosik jako sekund servis.
V druhé rade Cimrmani.
Ke kerým sa dokopávam od červenca. Mosím to stihnút alespon do konca kalendárneho roku.
(cimrnani majú zajímavú genézu. Najprveki to mala byt tetralógia. V druhé části sa z nich vyklubal seriál šedtidýlný. No fčil po dva dýly spojím, bude část 3-4 a 5-6, takže oklukou sa vrátime k tetralógii. Neny to mój patent, už roki rokúce tak vycházajú mé oblúbené Krásy Slovenska. Z mesačnýka sa stsli dvojměsíčník, ale čísluvání 1 až 12 zostalo).
Ve tretím rade letné reminiscencije.
Též červenec a srpen. Túra na Klačanskú Maguru a skanzém ve Vychylovce.
(na skanzemy já mám slabost. Pripomínajú mi moje spišsko - gemerské dectvo. V Kraji, de nyšt neny sme prešli tri).
Jo, a ešte Chorvacko. Istrija, Rabac, Lábin.
Poslennu snimku sme premosteli do dalšéj rady.
Ve čtvrtém rade dva Černobyle. Už slovenské.
Schátralý kultúrny dom v Slatinských Lazech (ale nebojte, majú krásny nový)
a nedaleké odtál lázně v Sliáči. Na rozdýl ot Korytnice to ešte nevzdaly.
Volakedy to tam žilo, aj sovietskýma stíhačkama na blíském lecyšči. Ked sa lázně stažuvali na hluk, či by sa lečiščo nedalo preložit, dostalo sa im odpovede, nech si preložija lázně. A bolo vymaluvané.
Dnes tá maluvka už opadáva ba aj sceny pukajú. Šak uvidíte...
V páte rade aktuálne věci.
Už absolvuvaný Hlbocký vodopád z nedalekú kalváriju (k tej prifarím aj novú kalváriu pri Strečne, ešte z jesenného výleta).
A v neposledné rade.
Sú tu mladí, takže túr bude vácej. Lonskej zimi vydalo na 8 blogú. Štyri mezisvátečné výlety a štyri v sériji Kam v okresném lokdávnu.
Uvidíme, jak sa s tým vysporáda mé chatrné zdraví. Telesné aj duchovné (príznakem kerého je aj totok, co právje čítate).
Slúbil som sa neskaj rozlúčit s irony off okínkem.
Od minula, jak jeden odišél (jinak a priznal, ale on odišél z celého SMEčka. Už ho sr... srdeli. Mne jakože prízen zachováva. Ide v autobuse jako černý pasažír) zasek jeden prišél. Alebo jenna, furt som gender zapomnětlivý.
Tak teda maj sa, okínko.
Nebudeme už sleduvat vývoj "autobusa príznivcov" (jak tak len ve výročné správe). Ešče by volado nadobudol dojem, že posadnutý za popularitú myslím vážno.
Šak ket náhodú budem populárny, šimnete si to.
Nyšt, Antona na záver vystrídá Ludevít.
Ide vánočný vinš.
Milí (lebo nepochybne takí ste) moji čitatelia, či už v našom autobuse, alebo ešte len na zastávke (ale aj tí, čo sa vezú inou linkou).
Prajem vám napriek tejto divnej dobe (alebo práve kvôli nej?) krásne a pohodové Vianočné sviatky.
Pod stromček, čo ste si želali (ale aj nejaké to prekvapenie), a hoci to je klišé, hlavne zdravíčko a trocha aj šťastíčka (holt, cestujúcim na Titaniku bolo zdravie málo platné. Myslím napríklad Lea, Kate jej otužilosť zachránila život).
Aj znepriatelené armády v tomto čase zložili zbrane.
Zabudnime aj my na chvíľu na vzájomné spory, či už tradičné nábožensko - ateistické, aj na tie nové, pred dvoma rokmi netušené anti - vaxerské.
Alebo trebárs aj na tie susedské, často malicherné. Usmejte sa na suseda (susedku :-), ono to poznať aj cez respirátor.
Dočítania.
(ozaj, v tom druhom súvisiacom pribudli obrázky. Stromček, betlehem a huspenina :-)
