Ale samotný zámok ako (bývalý) Černobyľ rozoberieme v nasledujúcom článku. Teraz sa venujeme najmä jesennej atmosfére.
Kuriózne predbehneme iný článok v čase. Totižto seriál Cykloleto je len v polovici (a budem rád, keď ho stihnem dokončiť pred zimou :-). Takže do Kuneradu zavítame na bicykli v predposlednej, deviatej časti. To ale nie je nijako fatálny problém, články sa navzájom doplnia.
Než vyrazíme za druhým jesenným výletom, stručne k súvisiacim článkom.
Prvý sa vracia k Je-Seni 1. Ak ste nečítali, je v ňom vysvetlivka k niektorým čudným slovíčkam aj v tomto článku. Napríklad hneď v názve.
Druhý je zatiaľ poslednou uverejnenou časťou Cykloleta. Zhodou okolnosti do Rajeckých Teplíc. Takže kompletizuje cestu do Kuneradu (aj keď v letnej atmosfére), ktorú sme teraz absolvovali autom. Bicyklami sme šli až z Poluvsia, keďže Cyklojeseň už so mnou absolvuje aj manželka a pre ňu sú optimálne trasy okolo 20 km. Len pre upresnenie, šliapeme bez motorčekov :-).
No a ešte k erbu Kuneradu (neviem, či ho v titulke bude vidieť celý, tak ešte raz "v plnom znení").
Je popisovaný ako líška pri olistenom pni so 4 haluzami. Ešte o ňom v článku bude reč.
Vyrážame.
Počasie sa nezdalo najideálnejšie . Z Poluvsia vyrážame do hmlistého počasia...
Prechádzame aj okolo kúpeľných domov či maľovaného penziónu, záujemcovia ich nájdu v druhom súvisiacom článku. Aj keď kvetena tam je v nádhernom letnom šate.
Opúšťame Rajecké Teplice. Ešte ma upúta tabuľa na kameni pri ceste.
Na Kunerad!
Na ceste, kde je pomerne riedka premávka, budem sledovať znamenia jesene.
Pri ceste boli aj dary prírody.
Hloh a šípky sme obišli, ale na trnkách sme si pochutnali. Zrejme ich už "švihol" prvý mrázik, boli úžasne sladko trpké. V každom prípade osviežilo...
Kunerad pred nami.
Ale ešte nie sme v cieli. Na zámok ešte cca 3 kilometre.
Kunerádskou dolinou.
V lete som mal obavy, že to bude strašný stupák. Už som mal ale niečo najazdené, takže nebol...
Dominantou je Kunerádsky potok, ktorého stuha lemuje cestu raz zľava, raz sprava. Na jednom mieste sa v nej kúpali tri ženy, jedna hlásila čas 4 a pol minúty. Nezvečnil som ich. Oficiálne GPRT (či jako to je :-), medzi nami hnal som jak víchor a bolo mi trápne sa vracať a cvakať...
Hmla už ustúpila. Okrem jesenných farieb dokresľujú scenériu aj slnečné svetelné kolority.
V zámku a podzámčí.
Sme na mieste. Pri tabuli z čias, keď zámok patril kúpeľom, parkujeme bicykle a ďalej ideme po svojich.
Samotný zámok bude objekt budúceho článku. Dnes sa sústredíme na jesennú atmnosféru.
Návrat.
Po obhliadke zámku a návrate na naše "cykloparkovisko" ma ešte zaujali scenérie pri pamätníku.
Ešte pred našim parkoviskom sú oceľové tátoše pod žltými mrakdrapmi.
No a bodka (erb) na záver.
Nabudúce:
Najprv mikroblog Slovenské Černobyle XXVIII. Zámok Kunerad po štvrté. (Už sem síce nepatrí, ale v rámci genézy a časozberu ho tu symbolicky ponechám).
No a v krátkom čase Je-Seň (3). Jadrom bude Nezbudský Lom.
A to je na dnes všetko.
Lebo nebyť návratu k časovému normálu, bolo by už letné zajtra. Čiže 10 minút polnoci.
