Dnes ukončíme prvú polovicu článkov (z pôvodného plánu dve vypadli, sú už aj označené v prvej časti prológu, kde sa aj preklikáte na všetky "zblogované" výpravy).
Avizované výpravy z druhej časti prológu by už mali byť bez zmien, takže seriál by mal mať okrem dvojdielneho prológu celkom 10 častí.
Obe časti prológu nájdete ako súvisiace články.
No a ešte zahraničný epilóg, keďže cykloleto som ukončil na mestských aj lesných cestičkách Londýna.
Pribudlo cca 120 kilometrov, takže pôvodný plán 500 km skončil na bezmála 650 km.
Ale o tom potom, teraz ideme do Rajeckých Teplíc.
Nečakajte reportáž o kúpeľoch, ako to bolo napríklad v minisérii o Lúčkach (dobre bolo :-) či dvojdielnych černobyľoch Korytnici (dobre nebude) či Sliači (ešte sa uvidí, zdá sa že svitá na časy).
Naviac mám na Rajecké Teplice trocha ťažké srdce kvôli zámku v Kuneráde, bola o tom na RTVS dosť rozsiahla reportáž, ale to by som sa už stratil ako Zdeněk Svěrák, videný naživo (na nahrávke Láďa Smoljak) v seminári k hre Švestka. Pristavíme sa pri jednom kúpeľnom dome a jeho areáli, pozrieme zaujímavo maľovaný penzión a zájdeme aj k jazierku.
Kúpeľná odbočka.
Ak vás zaujal predchádzajúci odstavec, môžete si kúpele obzrieť na tomto smerovníku.
Plne fungujúce kúpele sú Lúčky, ktoré som zažil v strede pandémie. Ak ste neboli, nech sa páči:
Žiju si jak na zámku, ať to trvá věčne (kúpele Lúčky I.)
V kúpeľoch Lúčky II. LúčkoGaléria a LúčkoLes.
Ak sa vám páčia aj prechádzky mimo priamy areál kúpeľov, poďte s nami. Najprv k divým svinkám a nádhernému zmrznutému vodopádu (a pripomenuli sme si aj tragické výročie Jána a Martiny), následne sa vyberieme k Odkališťu a na záver sa omočíme v horúcej vode v Kalamenoch.
#all go to Lúčanský (waterfall), tri divé svine a tretie smutné výročie.
Zverinec na vandrovke. O koňoch, mačkách a psovi (alebo čo bolo po troch divých sviniach)
Ak túžite skôr po depresii, je pre vás ako stvorená návšteva Korytnice. Šiel som tam bezprostredne z Lúčok, o to bol ten kontrast výraznejší:
Slovenské Černobyle XIV. Korytnica, časť prvá (hlavne liečebný dom Hygiea. Ale nielen on)
Slovenské Černobyle XV. Korytnica, časť druhá (hlavne kúpeľný dom. Ale nielen on)
No a posledná reportáž bola zo Sliača. Tam boli tie pocity zmiešané. Budúcnosť ukáže:
Slovenské Černobyle XXIII. Sliačske kúpele včera, dnes a zajtra (kedy snáď tento spolok opustia...)
Slovenské Černobyle XXIII/2. Sliačské kúpele v súčasnosti. Dnes už aj ako azyl utečencov.
No ale vráťme sa do súčasnosti k bicyklovačke.
Svedectvo náramku.
Spiatočnú cestu som vzhľadom na relatívne dobrý subjektívny pocit "strihol" do kopca cez Turie a Višňové. Lákala ma najmä turská zmrzlina...
Zastávka u Gabčíkovcov.
Ešte predtým som sa ale stavil pod Slnečnými skalami v rovnomennom kempe. Napriek zúriacej letnej sezóne bol pomerne prázdny. Cestovný ruch bude znášať dôsledky pandémie ešte nejaký ten čas...
Priznám sa, že tento pamätník som z auta neregistroval. Zo sedla bajku sa nedal prehliadnuť.
V kúpeľoch.
Areál jedného z kúpeľných domov. Kúpeľný park.
Maľovaný penzión.
Hneď vedľa parku na druhej strane cesty je zaujímavý penzión. Už sošky pred ním sú originálne.
Samotná budova penziónu je pre niekoho umelecké dielko, pre iného možno gýč. Proti gustu... (mne sa celkom páči :-)
Park s jazierkom.
U našich západných susedov, kde sme boli koncom leta (a nespočetnekrát v minulosti) sú ďaleko viac "dogs friendly". Psy majú vstup do každého parku (aspoň podľa našich skúseností), piktogramy akurát určujú, či musia byť na vôdzke alebo je voľný výbeh. A všade sú odpadkové koše aj s papierovými alebo igelitovými vreckami na exkrementy.
Dokonca sme mohli ísť so psom aj na hrad (teraz nepamätám, či to bol Loket alebo Kost. Dáka časť tela to bola určite :-). Nemyslím zrúcaniny, normálne do interiérov...
Cesta späť.
Poza park a kúpalisko sa vraciam na hlavnú cestu. A ako som spomínal už vyššie, za kempom odbočujem vpravo na Turie a Višňové.
Turská zmrzlina.
Už som písal, že bola jedným z motívov odbočky z hlavného ťahu.
Turský kostol
Niežeby bol náhradou za zmrzlinu (tá prišla až vo Višňovom :-), ale je rozhodne zaujímavý.
Nasledoval smrťák smerom na Višňové.
Na jeho vrchole bol ešte jeden kríž, ktorý mi priniesol (neznabohovi :-) skutočnú úľavu. Keď som opäť ako tak našiel dych, nasledoval prudký zjazd popod rozostavanú diaľnicu. Ale túto časť trasy predstavím pri ceste do Kunerádu, ktorú som absolvoval v opačnom smere.
Nabudúce:
Ak ste čítali prológ viete, že po Lietavskom hrade nasledovala
A keďže sme v polčase "cyklomaratónu", dáme si cyklopauzu aj na blogovisku.
Zároveň splním časť podlžností.
Viem, čo sme robili minulé leto.
Skanzen Vychylovka (júl 2021)
Chata pod Kľačianskou Magurou (august 2021)
