Igor sa vrátil. Podržať Ivanovi chrbát...

(tie ostatné pentelky v peračníku - dankovka so semaforom miesto gumy, harabínka, kotlebovka et cetera si nebudeme všímať).

Dnešným článkom riskujem, že budem zaradený ku kmeňovým novinárom SME-čka, venujúcim sa tomuto "zjavu" našej politiky. Samovi Marcovi (najmä v tomto excelentnom článku) a Petrovi Tkačenkovi (tam ťažko vybrať jeden, ale napríklad tento).

No ale čo už...

Ale toto nie je môj prvý "materiál" na túto tému. Aj keď dúfam, že už naozaj posledný.

Zatiaľ má tento štatút článok z decembra 2022 - Štyri mýty o pluku I-guruovom (už s náznakmi predčasných volieb)

Tie "pandemické" pripájam v závere ako súvisiace články.

Pôvodne to mal byť príspevok v diskusii  iného blogu ako reakcia na diskutéra (tiež blogera), s ktorým sa často doťahujeme. A mimo iné mi vyčíta moje dlhé príspevky. A toto sa naozaj "rozkošatilo"...

Reagoval som na túto poznámku v diskusii (vytrhnutá z kontextu, ale zmysel si zachováva).

"Blázon Sulík, povaľač vlád."

Tak ešte raz a pomaly, hoc v tomto priestore už po X-tý raz.

Špeciálne pre premýšľajúcich náročných voličov Igora Matoviča. Z pôvodných 25%  ostala asi štvrtina (aj klub sa už dávno rozpadol, päť minút po dvanástej ešte v minulom volebnom období odišiel Heger s Naďom, okolo šiestej podvečer aj líderka Mária Šofranko s partičkou naraz precitnuvších z I-guruových zaklínadiel), ostatní už prekukli finty ala Počiatkova vila. 

Ale tí zostávajúci sú pevné a verné jadro, ktoré vie, že nebudú (ako ovce) písať "modrým progresívnym perom", keď to červené tak krásne píše (čo tam po toxicite...).

Ale späť k povaľačom.

Prvá vláda (Radičovej).

Povalili ju Igor a Richard plece pri pleci. Stav 1:1.

Druhá vláda (Matovičova).

Povalená nebola, len sa naoko "prepriahlo". Bábkový premiér sa stal Edo, faktický ostal Igor, ktorý ako bonus získal priamu správu štátnej pokladne (tak aj dopadla. Pavlínka dobre vie, prečo mu dáva len vreckové, platobnú kartu ešte ani nevidel a o platbe mobilom, z ktorej bola Martinka píp - píp radšej pst - pst...). 

Takže vlastne by mal Igor byť Rišovi vďačný, lenže bolo tu ťažko ranené NARCISTICKÉ EGO. Možno viac, ako Dankov chrup pri semafore (navyše, EGO tak ľahko späť nenalepíte...). 

Každopádne stav 1:1 sa nemení.

Tretia vláda (Hegerova).

Len stručne, vyslovenie nedôvery Edovej vláde bola posledná možnosť. Plán bol odchod Igora z vlády, lenže ho podržali kamoši z bagra.

A odvrátiť jej pád bolo jednoduché, ba zdalo sa, že všetko je na dobrej ceste. Ak by Igor podal demisiu, žiadne vyslovenie nedôvery vláde by sa nekonalo. Bola by to politická samovražda a dnes by SaSka bola už na smetisku dejín.

Lenže Igor tú demisiu na poslednú chvíľu vytrhol, čím priamo spôsobil PÁD VLÁDY. V disciplíne "povaľač vlád" víťazí Igor 2:1.

Show must go on...

Ale zmyslom Igorovej existencie je byť v žiari reflektorov. 

Čo sa už dlho nedialo.

Tu dám malú odbočku z vlastnej lekcie masochizmu.

Médiami opomínaného Igora som si vypočul na YT asi v 7 verziách (námatkovo Na telo plus,  Braňo Závodský, SME-čko, N-ko,  Startitup...) aj keď spravidla podobných ako vajce vajcu. 

Spravidla mierne útočný, nič nechápajúci a ničomu nerozumejúci moderátor a na druhej strane majiteľ jedinej pravdy v tomto svete pretvárky a lží, pravdovravný a čestný Igor (ako inak, keď jeho vzor v politike je Ježiš).

Takže som celkom v obraze jeho súčasných myšlienkových pochodov.

Unavilo vás týchto 7 obrázkov?

A teraz si predstavte, že ja som to počúval bez piatich minút päť hodín...

(Ale OK, dokončíme už bez obrázkov. Až v závere dáme Zmluvu. Igora s Igorom).

Voľba prezidenta ako reality show.

Aspoň podľa Igora. Názov je "Chcem (aj  keď nechcem) byť prezidentom". 

(Zástupný) cieľ je vraj  "podržať chrbát Korčokovi".

Prvý efekt sa už dostavil. Z pôvodných 60% voličov Oľana klesla podpora Korčokovi na polovicu, čiže 30%.

Aha, to je len prvé kolo. 

Voliči Oľano nie sú predsa ovce, sú nároční a premýšľajú a Igor ich predsa pozná  (a iste aj chápe, že tretina  ich v druhom kole chce  voliť Pelleho. Ale bez obáv, Igor má stratégiu. Takže na konci dňa bude mať Pelle podporu aspoň 60% voličstva Oľano. Nebudú predsa písat "modrým progresívnym perom", keď môžu červeným toxickým atramentom").

Ale poďme na stratégiu druhého kola.

V ňom chce Igor položiť Ivanovi pár otázok. Jednu vieme - prečo Ivan pomohol povaliť tie dve vlády. Chce poctivú odpoveď.

Akože pre svojich voličov. Z pôvodných už tri štvrtiny jeho "taktiku" prekukli (plus sú tu spoluobčania z osád, bez ktorých by Igor a jeho družina zrejme nebol v parlamente, momentálne v procese riešenia sľúbených 500 eur za účasť vo voľbách.Ale o tom celkom na záver).

Ale snáď aspoň časť ostávajúcich pochopila, že teraz nie je čas liečiť staré boľačky svojho I-guru. Lebo v skutočnosti len a len o nich a ranenom egu je údajná podpora kandidáta Korčoka.

My vieme, že poctivá odpoveď je "vládu povalila tvoja (ne)demisia a ešte dávno predtým tvoj (ne)odchod z nej spolu so Sulíkom (on s touto variantou suhlasil)". Ale tiež vieme, že táto odpoveď Igora neu(spo)kojí. Bola by síce poctivá, ale o poctivosť Igorovi ide až v poslednom rade.

Ešte raz.

Igor tvrdí, že toto zaujíma jeho voličov, ktorých  vraj dobre pozná. Ale úprimne, toto zaujíma iba jeho. Všetkých ostatných by malo zaujímať, aké sú reálne možnosti v blížiacich sa prezidentských voľbách. Len pre Igora je dôležitejšie, že radšej nech je v paláci Pelle, ako Korčok, ktorý mu nepofúkal boľačky  a nevysypal si vedro popola na hlavu.

Lebo však prašť jak uhoď, veď obaja sú len mediálne produkty. Prvého stvorili mafiánske, druhého progresívne médiá (a Igor ich nemá rád takmer rovnako).

Čo teda  bude ďalej?

Igor položí ďalšie otázky (zatiaľ tajné) tesne pred moratóriom. Nič nové, spomeňte si na Rada Procházku či Sulíka a jeho mobil pred poslednými voľbami.

On vlastne naozaj podrží Korčokovi chrbát. Má to ale malý háčik, v tej podpornej ruke na chrbte bude dýka...

Takže si to zhrňme.

1. Igor vytrhol demisiu, čím povalil vládu a výrazne pomohol inštalovať túto vládnu garnitúru.

2. Igor podrží chrbát Korčokovi. Len v tej podpornej ruke bude dýka... Čím výrazne prispeje k prípadnému nástupu Pelleho do paláca (so všetkými dôsledkami, napríklad Ústavným súdom).

Ale dáva to logiku.

Igor sa presvedčil, že vládnuť nevie. Bola to čistá tragédia. Jediné, čo mu ide, je deštrukcia. A tak demoluje všetko okolo seba, ale na agendu pre svojich "náročných voličov" by dlhodobo asi nestačilo brýzgať len na Sulíka, Korčoka, Čaputovú, SaS, PS či KDH.

On proste Fica vo vláde a Pelleho v paláci potrebuje. Inak by stratil zmysel svojej politickej existencie.

A tu je aj odpoveď na otázku spomínaného diskutéra.

"S kým chcete vyhrať, keď ste stále proti Matovičovi?".

S toxickým a zákerným partnerom sa proste nič vyhrať  nedá.

Každý, kto mu bude oponovať, stáva sa automaticky jeho nepriateľ. A napokon, v tej rieke sme už raz boli. Chybu možno urobiť, ale treba sa z nej poučiť a neopakovať ju.

Post scriptum.

Jedna z mantier Igora Matoviča je, že on JEDINÝ od začiatku odmietal pakty s Pellém. OK, bolo to jeho legitímne rozhodnutie, ale tým pádom  od začiatku vedel, že nebude po voľbách v žiadnej vláde. 

To mu ale nebránilo použiť metódy šmejdov pri sľube garantovaných 500 eur za účasť vo voľbách. Pravda, malými písmenkami (obrazne) - ako pri úžerníckych zmluvách nebankoviek - tam bola v "preambule" uvedená od začiatku nesplniteľná podmienka, totižto Igorova účasť v budúcej vláde.

No a potom veľké "desatoro". Pre tých, čo nečítajú malé písmenká, úplne jasné a zrozumiteľné...

Perlička na záver.

Zmluva Oľano so Slovenskom. Nuž a po premenovaní vlastne Zmluva Slovenska so Slovenskom. Ja sa cítim byť súčasťou Slovenska, ale ani jednej strán tejto bizarnej Zmluvy.

Berme ju teda ako zmluvu Igora s Igorom.