Miroslav Priecel
Občas ...
Občas je tenkríž tak ťažký,oddýchnuť by duša rada.Koľký zas sen,sníš - nie krátky,a slza steká slaná.

Občas je tenkríž tak ťažký,oddýchnuť by duša rada.Koľký zas sen,sníš - nie krátky,a slza steká slaná.

Kráčal Syn Boží,kríž na pleci niesol On.Prežil On za nás,čo nám bolo pod krížom.

Hádajú sa slová, nedajú Ti spať. Skúšaš šťastie znova, snívaš mnoho krát.

Prosil vľúdne: " Daruj klasy ! " A Ty chlieb svoj mu podal si, čo Pán Neba daroval, keď si prosbu povedal.

Nepriateľ sa strojí márne,berie hrozby len do úst.Myslí si, že bije zdárne,však je len jak v poli chrúst.

Tak sa zase v srdci mojomdeň tou láskou rozvidnieva.K Bohu nežným svojím slovomsrdce zas sa rozospieva.

Rynie sa Ti,rynie,zo srdca tá láska.Napĺňa tak chlebom týmcelý objem kláska.

Skoro každý deň sa stretávame s niečím novým, čo je potrebné zvládnuť. Nový televízor, nové auto, nový počítač ... Ku každému novému pristupuje štúdium Návodu na používanie. Píše sa v ňom, čo máme robiť s najnovšou novinkou posledného výkriku techniky. Čo robiť, a čo nerobiť. Aby nám v živote slúžila, a nespôsobovala nové vrásky na tvári, vyrazené poistky, vytopenie susedov a zodraté topánky z ciest do opravy. Naše úspešné používanie toho nového, čo vstúpilo do nášho života, veľmi závisí od toho, ako s tým narábame. A ako sa riadime inštrukciami na jeho používanie. Všetci uznávame potrebnosť, ba priam nevyhnutnosť zachovávania inštrukcií v Návode na použitie. A čo Návod na život? Tu veľa čerpáme z toho, čo sme prevzali od rodičov, od učiteľov, od vzácnych ľudí. Stávajú sa nám svetlom, inšpiráciou pre život... Je tu však niečo, čo nám pomáha, je inšpiráciou pre súčasný život.Život bohatý, plný lásky a naplnenia ...Odkaz nášho Nebeského Otca - Božie Slovo ...

Bohu ja podrobiťby som chcel telosvoje, aj kebyto práve nechcelo.Ja osedlať ho chcemsmelo,a k Bohu viesťs telomaj svoje dielo.

Keď mi deň iba ťažkosť prináša, a život iba súženie rodí, ja srdce svoje k Bohu povznášam, a dušu svoju k Bohu vodím.

Prešlo už mnoho dní od Celosvetového stretnutia mládeže v Madride. Písalo sa o tom v denníkoch, hovorilo sa o tom v televízii aj v rádiu. Státisíce mladých s veľkými očakávaniami prišlo, aby načerpali silu Božieho slova a jeho inšpiráciu pre svoj život. Písalo sa o tom aj v jednom článku v Katolíckych novinách, v ktorých bolo spomenuté, že každý účastník dostak do ruky aj Youcat.... Youcat - nenápadná žltá knižka, obsahujúca veľké poklady Ducha. Youcat - mládežnícky katechizmus, spracovaný podľa Katechizmu katolíckej cirkvi, písaný rečou dnešného mladého človeka. Písaný od srdca, písaný srdcom a písaný pre srdcia. V živote som takú knihu nečítal! Je v nej písané, o čom to je, keď žiješ živú vieru v Božieho Syna Ježiša Krista. Je ako prameň čistej vody, a čítanie z Youcatu je ako pitie z čistého prameňa...

( Nekrológ ) Stále sa niečo nové rodí. Stále niečo zaniká. Na jar sú jablone obsypané nádhernými kvetmi, ktoré na začiatku leta poopadávajú, aby ich na jeseň nahradili plody novej úrody. Aj život človeka má svoju jar, leto, jeseň a zimu. Nejeden človek vyryl svoju brázdu na poli tohto sveta, aby sa potom aj on sám uložil do zeme.Na mnohých si spomíname s vďakou a láskou za ich obetavosť v živote a práci pre nás, pre iných. Známych aj neznámych. Jednou z tých, ktorí nás predišli do večnosti, a zanechali nám plody svojej práce a príklad statočného života, je aj zosnulá rehoľná sestra Lia, na ktorú si teraz spomíname...

( Volne inšpirované podľa skutočnej udalosti ) To ráno bolo smutné. Agneška nemala už tretí deň nič poriadne v ústach. V ich rómskej kolónii to nebolo nič mimoriadne. Zoslabnutá hladom, aj vekom sa pomaly obliekla. Nazrela do komory, či tam náhodou nenájde aspoň vrecúško vyvareného čaju. Žiaľ, z poloprázdnych políc na ňu zývali prázdne zaváraninové poháre. Musí si skúsiť niečo obstarať v meste. Ak bude mať šťastie. Cesta do mestských ulíc bola pre ňu, hladnú a zoslabnutú, veľmi namáhavá. Bolo pokročilé ráno a obchodníci mali už väčšinou otvorené. Snáď bude mať šťastie.