Ak veľa ľudí spojí sily, dokážu s relatívne malou námahou veľké veci. V sobotu sa v novohradskej obci Hradište konalo Stretnutie priateľov regionálnej histórie. Pri tejto príležitosti sme predstavili aj zborník s osemnástimi príspevkami z Novohradu od doby bronzovej až po súčasnosť. 248-stranový zborník vyšiel v náklade tisíc kusov a je k dispozícii zadarmo. (Obsah zborníku i miesta, kde je k dispozícii nájdete na konci blogu.)
Ako sa v maličkej obci (230 obyvateľov) mohlo konať stretnutie, na ktorom prednášal popredný slovenský archeológ Dr. h. c. prof. PhDr. Václav Furmánek DrSc., antropologička doc. RNDr. Jaroslava Pavelková, CSc. či vojenský historik PhDr. Pavel Mičianik, PhD, M.A. a ktorého sa zúčastnilo nielen množstvo autorov regionálnej literatúry, ale aj predstavitelia mnohých kultúrnych inštitúcií v regióne? Ťažko sa to pomenúva, ale Hradište má niečo, čo som v iných obciach nezažil (čiastočne som o tom písal aj tu). Akoby tam vo vzduchu visela tvorivá atmosféra, niečo, čo ľudí núti propagovať svoju malú obec bez ohľadu na čas a náklady. Verím, že aj týmto spôsobom sa zviditeľňujeme a že Hradište pre ľudí v Novohrade nebude zapadákovom kdesi na okraji, ale že jeho meno bude vyvolávať pozitívne asociácie.
Najviac sme hrdí, že stretnutie aj vydanie zborníka sa nám podarilo zrealizovať prakticky bez finančnej podpory štátnych či európskych inštitúcií (výnimkou sú príspevky mesta Poltár a Lučenec tvoriace asi 10% celkovej sumy). Cez projekt na stránke startovac.cz a ďalšie aktivity sa podarilo vyzbierať veľkú časť sumy priamo medzi obyvateľmi Novohradu, ktorí našu aktivitu považovali za užitočnú. To si mimoriadne ceníme a aj na tomto mieste chcem všetkým, ktorí stretnutie podporili, poďakovať.
Prednášajúci aj poslucháči odchádzali zo stretnutia spokojní, zborník sa nám podarilo dostať do škôl a snáď sa dostane aj medzi ľudí. Na to má slúžiť aj tento blog. Kým sa dostanem k možnostiam, ako sa k zborníku dostať, načriem ešte do jeho obsahu. Už som vám predstavil príspevok o husárskom kúsku nadporučíka Ejema, ktorý s 230 československými vojakmi bez jediného výstrelu obsadil Lučenec s tisíc maďarskými vojakmi a písal som aj o ďalších zaujímavostiach Novohradu, ktoré sa v zborníku spomínajú. Dnes vám predstavím činnosť spolku Modrý kríž.
Modrý kríž a Novohrad
O pôsobení Modrého kríža v Novohrade píše vo svojom príspevku Pavol Trúsik. K jeho čelným predstaviteľom v Novohrade patril Samuel Činčurák, o ktorom som písal v blogu Muž, ktorý nenávidel alkohol alebo tu o jeho zážitkoch z prvej svetovej vojny. Takto Pavol Trúsik opísal členov hnutia: „Okrem úplnej abstinencie, teda zrieknutia sa nielen pálenky, ale i akékoľvek alkoholu s výnimkou pristupovania k Večere Pánovej (eucharistii), boli členovia a sympatizanti Modrého kríža rozpoznateľní viacerými atribútmi. Popri nedeľných bohoslužbách sa schádzali aj na večerných pobožnostiach a na stretnutiach pri Slove Božom uprostred týždňa, väčšinou v stredu. Za porušenie morálnych noriem sa mohli považovať manželské zvady, znesvätenie nedele, používanie hrubých slov, pijatika a svetské zábavy. Ďalším prejavom osobnej viery bol dôraz kladený na vzdelanie. Ten bol spočiatku nevyhnutný, keďže táto duchovná práca sa konala medzi deťmi a menej vzdelanými kopaničiarmi, častokrát analfabetmi či ľuďmi, ktorí vedeli čítať len švabach. Získanie základného vzdelania sa tak stalo nevyhnutnou potrebou k uplatňovaniu zásady každodenného čítania Biblie. Samotné Sväté písmo a literatúra ako nástroj prebúdzania duchovne spiaceho ľudu tento dôraz ešte prehlbovali a s ním ruka v ruke sa zintenzívňoval aj vzťah k umeniu. Zdá sa teda, že prebudenecké hnutie bolo zvlášť pre slovenské sedliacke komunity mimoriadnym prínosom. ... Hnutie sa vyznačovalo vlastenectvom, ktoré zohralo dôležitú úlohu najmä pri udržaní si národnej identity Slovákov na Dolnej zemi a živou osobnou vierou prejavovanou v každodennom živote. Často mávalo pozitívny vplyv na celé miestne komunity, avšak napr. Váľkovo je typickým svedkom toho, ako, paradoxne, dôraz kladený na vzdelanie, tieto komunity nakoniec oslabil – snaha po vzdelaní a jeho dosiahnutie malo vplyv na odchod tunajších obyvateľov do veľkých miest.“
Činnosť Modrého kríža sa neobišla bez konfliktov. Popis jedného z nich cituje Pavol Trúsik z časopisu Svetlo (1/1914). Odohral sa v na zhromaždení v Cinobani, keď tam vtrhol: „celý obecný aparát – notár, richtár, bachtár a dvaja žandári – celí upotení – na nebezpečných ľudí. Br. Činčurák bol tam držal krátke vysvetlenie Slova Božieho a vyzval prítomného br. Ivana, ktorý práve tam rozširoval Slovo Božie – k modlitbe. To boli ich zločiny... Keď už mali dosť, prepustili oboch o 11 hod. v noci. Mali celú záležitosť udať u slúžneho – no iste si to rozmysleli. Len osobne má strážmajster veľkú zlosť na br. Činčuráka, lebo mu už aj po iných odkazoval, aby sa v Cinobani viac neukázal, čo si on sotva dá od takej vrchnosti zakázať.“
Modrý kríž pôsobil v Novohrade až do roku 1952, ktorý spolku priniesol dva ťažké údery – zákaz činnosti zo strany komunistickej strany i smrť Samuela Činčuráka. Roztočil sa kolotoč súdnych procesov s členmi Modrého kríža. Obvyklý rozsudok bol podvracanie republiky. O tom si už ale prečítajte v zborníku.
Zborník je ZADARMO, nájdete ho na týchto miestach:
Lučenec – kníhkupectvo Dováľ na Masarykovej ulici
Lučenec – kníhkupectvo Golem na Jókaiho ulici
Lučenec – kníhkupectvo Martinus v OC Galéria
Rimavská Sobota – Gemersko-Malohontské múzeum
Fiľakovo – Mestská knižnica
Kokava nad Rimavicou – Miestna ľudová knižnica
Martin – kníhkupectvo Littera na ulici M. R. Štefánika
Počet kusov je, samozrejme, obmedzený, preto netreba váhať.
Pre záujemcov z ostatných kútov Slovenska sú len dve riešenia. Prvým je objednať zborník na stránke martinus.sk v balíčku spolu s knihou Samuela Činčuráka (ukážky tu a tu). Tu to bohužiaľ nie je zadarmo, ale zas cena knihy a zborníka je nižšia ako cena samotnej knihy. Druhá možnosť je zborník v elektronickej podobe (pdf súbor) – k dispozícii bude od budúceho týždňa. Adresu na stiahnutie zverejním v blogu, ktorý uverejním na budúci týždeň. Prípadne píšte na kniha.hornohrad@gmail.com
Obsah zborníka
Václav FURMÁNEK „Päťdesiat rokov archeologického výskumu praveku a včasnej doby dejinnej v Gemeri-Malohonte a Novohrade“
Jaroslava PAVELKOVÁ „Antropologicko-demografické vyhodnotenie žiarových hrobov juhovýchodných popolnicových polí zo Slovenska“
Vladimír MITÁŠ – Václav FURMÁNEK „Cinobaňa: pozoruhodné archeologické nálezisko z doby popolnicových polí“
Jana BEČKEIOVÁ „Rod Zachovcov v slovenskej časti Novohradu“
Tomáš SITÁR „Kde ležali Osláre v Novohrade? Pokus o rekonštrukciu hraníc stredovekého sídla“
Alexander BOTOŠ „Stredoveké kostoly v Novohrade“
Ferencz RADVÁNYI (preklad Mária Adamová) „Hrady Novohradu začiatkom 18. storočia“
Jozef PUNTIGÁN „Lučenec v plameňoch strachu a utrpenia“
Mária ADAMOVÁ „Sonda do života významných novohradských rómskych hudobníkov 19. storočia“
Juraj LAŠŠÁK „Mlynárske rodiny na dedinských mlynoch v severnom Novohrade a severozápadnom Malohonte v 19. storočí“
Ján ALÁČ „Kamenná databáza znakov a symbolov Novohradu“
Mária ADAMOVÁ „Život obyvateľstva v Novohrade počas prvej svetovej vojny“
Pavel MIČIANIK „Vznik Česko-slovenskej republiky a vpád maďarskej červenej armády v hornom Novohrade 1918 – 1919“
Pavol TRÚSIK „Modrý kríž a Novohrad“
Štefan CHRASTINA „Sklárske výrobné a predajné družstvo s obmedzeným ručením v Málinci (krátky exkurz do dejín)“
Ján ALÁČ „Opevnenia z obdobia prvej Československej republiky na území Novohradu“
Július LOMENČÍK „Milan Marcik (1948 – 2016) – Novohradčan od koreňa“
Július LOMENČÍK „Slovesné prejavy z horného Novohradu v školskej praxi“
