reklama

Keď ma moril hlad, predstavoval som si hrniec, v ktorom sme varili sviniam

Spomienky môjho starého otca Juraja Gondu Šestáka (1921-2010), ako mi ich rozprával krátko pred smrťou. Nespomínal na vojnu rád, o niektorých veciach nechcel rozprávať vôbec. I tak si myslím, že je jeho rozprávanie zaujímavé.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

K vojsku do Kremnice ma odviedli ako dvadsaťjeden ročného v roku 1942 pri druhej asentírke. Na základný výcvik som bol presunutý do Nitry. Tam bola vojenčina ako remeň. Veliteľom nám bol čatár, ktorý nás rád šikanoval. Keď sa mu niečo znepáčilo, nechal nás plaziť sa po najväčších a najblatistejších kalužiach. Pred odchodom na front sme mali sústredenie na Oremlaze, tam sme sa už pripravovali naostro. Na front nás odvážali na dobytčákoch, v každom vozni sa viezlo jedno družstvo s jedenástimi chlapmi. Môj vlak vyrazil 20. júna 1943. Stáli sme len vtedy, keď nám rozdeľovali jedlo, potrebu sme vykonávali za jazdy, spali sme na slame, na ktorej sme mali rozprestreté vojenské celty.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Juraj Gonda Šesták ako mladý vojak Slovenskej armády. Podľa dátumu a textu na rube fotky sa domnievame, že fotky slúžila na pátranie po ňom po skončení vojny.
Juraj Gonda Šesták ako mladý vojak Slovenskej armády. Podľa dátumu a textu na rube fotky sa domnievame, že fotky slúžila na pátranie po ňom po skončení vojny. 

Slovenská armáda bojovala po boku Nemcov proti Rusom. V lete 1943 sme boli nasadení na front na Kryme pri Čiernom mori, ubytovaní sme boli v dedine Armyansk. Namiesto záchoda bola na dvore do zeme vykopaná jama, cez ňu boli preložené foršne a urobené zábradlie, kde sme sa pri potrebe opierali chrbtom. Nečudo, že nás pri takejto hygiene ničili choroby. Dostal som červienku, tiekla zo mňa krv. Vyliečil som sa z nej, veľa vojakov však také šťastie nemalo.
Bojoval som u delostrelcov ako obsluha kanónu proti útočnej vozbe, ráže 3,7 cm. Používali sme priebojné strelivo na tanky a obrnené vozy a explodujúce strelivo proti pechote. Na Kryme sme boli zhruba do apríla alebo mája 1944. Okrem iného som bol aj spojkou medzi práporom a rotou. Nosil som poštu, vďaka čomu som sa dozvedel, ako sa vyvíja front. Vo vojne nastal obrat. Červená armáda hnala Nemcov zo Sovietskeho zväzu a oni nás brali pri ústupe so sebou. Pri jednom takom presune sme pochodovali 80 kilometrov, pričom sme oddychovali len jedinú hodinu. V auguste 1944, keď vypuklo Slovenské národné povstanie, Nemci slovenských vojakov odzbrojili. To sme im už len kopali zákopy. Cez Rumunsko sme postupne ustúpili až do Maďarska. Front postupoval za nami, tak sme s Nemcami ustupovali ďalej na Rakúsko. Tam by nás zrejme zobrali do lágra. Keď už Nemci nezvládali ustupovať organizovane, rozohnali Slovákov. My sme bežali, oni postupovali na autách. V horách na nás zaútočili Rusi a bombardovali nás. Každý si zachraňoval život, ako vedel. Tri dni som nemal nič v ústach. Keď ma najviac moril hlad, nikdy som nemyslel na žiadne dobroty, predstavoval som si náš starý modrý smaltovaný hrniec, v ktorom sme sviniam varili zemiaky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Túto správu poslal Juraj Gonda Šesták svojmu bratovi z frontu. Ak by ste mi niekto vedeli pomôcť s identifikáciou spiatočnej adresy, budem veľmi rád.
Túto správu poslal Juraj Gonda Šesták svojmu bratovi z frontu. Ak by ste mi niekto vedeli pomôcť s identifikáciou spiatočnej adresy, budem veľmi rád. 

Snažili sme sa dostať k Rusom. Konečne sme narazili na ruskú hliadku, ktorá nás dopravila na ruskú milíciu. Ráno nám Rusi dali raňajky. Veliteľ nám oznámil, že sme oslobodení a máme utekať domov. Dva dni sme boli na ceste k hraniciam Československa, keď nás na hradskej zastavili ruské autá. Nepustili nás domov, miesto toho nás zaviezli k Viedni a odtiaľ do Šoprone, do zajateckého tábora. Boli sme väzni, za úlohu sme mali zabezpečovať tylovú službu. Okrem iného tam boli sústredené kone pre armádu, starali sme sa o ne a aj ubytovaní sme boli v maštali na konskom dvore. Veliteľ tábora ma vymenoval za vrchného vedúceho dvora s konskými stajňami.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Juraj Gonda Šesták v zajatí na konskom dvore (tretí sprava)
Juraj Gonda Šesták v zajatí na konskom dvore (tretí sprava) 

Tam mi už bolo o čosi lepšie, kadečo som zažil. Raz sa napríklad stalo, že mi ruský vojak, ktorý nás strážil, doniesol veľkú načatú otvorenú konzervu. Bola v nej dusená husacia pečeň zaliata masťou. A on, že to nechce: Éto ne charašo. Nechutilo mu to, pretože to nepoznal. Inokedy v lete, bolo horúco, tak som si vyzliekol košeľu a zavesil ju na klinec. Po chvíli som spozoroval, že mi po golieri lozí množstvo mravcov. Až keď som sa lepšie prizrel, zistil som, že to nie sú mravce ale vši.
Zažil som tiež, ako si mladý ruský vojačik, ktorý nás strážil, začal od maďarského zajatca – dôstojníka – vynucovať, aby mu dal jeho čižmy. Ten si nechcel dať rozkazovať od hocijakého ciciaka a keď bol vojačik neodbytný, takú mu vylepil, že Rus išiel k zemi. Videli to iní ruskí vojaci, maďarského dôstojníka odvliekli bokom a bez milosti zastrelili.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Fotografia zo zajatia. Juraj Gonda Šesták stojí prvý vľavo.
Fotografia zo zajatia. Juraj Gonda Šesták stojí prvý vľavo. 

V septembri 1945 väčšinu zajatcov z tábora prepustili, mňa nechceli. Páčilo sa im, ako si viem urobiť svoju robotu. Bol som za kapitánom, ktorý mi tvrdil, že ma sami odvezú do Česko-Slovenska, lebo sa tadiaľ budú vracať do Sovietskeho zväzu. Kapitán bol dobrý chlap, ale toto som mu neveril. Bál som sa, že ma odvlečú do Ruska a odtiaľ by som sa už len ťažko dostal domov. Veľmi som ho prosil, aby ma prepustili. Naveľa mi kapitán vypísal bumážku, aby som sa ňou po ceste preukazoval.
Na Slovensko som išiel cez Komárom. Tu ma kontrolovali a prehľadávali ruskí aj maďarskí vojaci. Mal som so sebou strieborný príbor (lyžicu, nožík a vidličku), ktorý som dostal od kamaráta – ruského vojaka. Vraj ho našiel kdesi v kaštieli v kaplnke. Zhabali mi ho aj s mojimi náhradnými vojenskými šatami.
Most cez Dunaj bol zničený, na Slovensko som sa dostal kompou. Z Komárna som cestoval vlakom do Zvolena. Vo vlaku ma uprosila jedna mladá žena s deckom, aby som jej vymenil vojenskú deku za náramkové hodinky. Boli to kvalitné švajčiarske hodinky Omega, spoľahlivo mi slúžili vyše dvadsať rokov. Zo Zvolena som pokračoval do Lučenca a odtiaľ do Brezničky. Cestoval som zadarmo, stačilo ukázať bumážku.

Poštár Ján Jezný Pisoňa. Fotka z obdobia socializmu.
Poštár Ján Jezný Pisoňa. Fotka z obdobia socializmu. 

Z Brezničky som išiel lesom pešo do Rovnian, kde som sa stretol s poštárom Pisoňom. Spolu sme išli na Hradište. V Uhorskom bývala krstná mama Zuzana Gregorová, išiel som ju navštíviť. Pisoňa, hneď ako dorazil na Hradište, išiel do nás materi zvestovať, že som na ceste domov, len som sa zastavil na Uhorskom. Keď to počula, bosá mi utekala po hradskej naproti. Stretli sme sa pri krnianskej križovatke. Plakala od šťastia a obzerala ma, či som celý, či mi nič nechýba. Bol som celý, len chudý, zoslabnutý a ostarnutý.
Keď sa ľudia v dedine dozvedeli, že som sa vrátil, chodili ma navštevovať a vítať. Všetci ostatní Hradišťania, ktorí prežili, boli už z vojny dávno doma. Vrátil som sa ako posledný – 20. septembra 1945 – viac ako štyri mesiace po skončení vojny.

Blog (posledný v sérii) je napísaný na základe knihy Zažili sme vojnu: Zápisy obecných kroník a spomienky z rokov 1938 - 1945 v hornom Novohrade a Kokavsku, ktorej som spoločne s Júliusom Lomenčíkom editorom. Všetky citáty a fotografie sú práve z tejto knihy.

A na rozlúčku aj obrázok našej knihy, na základe ktorej som napísal tento a predošlé blogy. Je čas na novú tému.
A na rozlúčku aj obrázok našej knihy, na základe ktorej som napísal tento a predošlé blogy. Je čas na novú tému. 

Knihu Zažili sme vojnu je možné kúpiť na littera.sk alebo martinus.sk

Mišo Šesták

Mišo Šesták

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  182
  •  | 
  • Páči sa:  73x

Hoci som sa tam nenarodil a nikdy trvale nežil, k srdcu mi prirástlo Hradište a celý Novohrad. S partiou okolo občianskeho združenia Priatelia histórie Novohradu sa snažíme mapovať jeho históriu (najmä obdobie rokov 1880-1989). Na čo nám sily stačia, to sa snažíme i publikovať... Zoznam autorových rubrík:  SPRHKrídla nad NovohradomVeľká vojnaAkoby ho anjeli šiliVôňa benzínuTajní vrahovia (jednodetstvo)Lučenec a kraj novohradskýStredovek v NovohradeHradišteCinobaňaLučenec v plameňochSovietski vojaci 1968 - 1991UtekáčMálinecinéNovohradské vŕškyZažili sme vojnuSúkromnéDarina Bancíková

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu