Symbolický význam ich úspechu je jednoznačný. Ukázali, že na Slovensku môže veľká iniciatíva fungovať aj bez objednávky zhora, bez veľkej pomoci zo strany úradov. Dokonca niekedy napriek sabotovaniu zo strany úradov, ale vždy v rámci zákona.
Tento príbeh ukazuje cestu schopným a motivovaným ľuďom. Aj preto je Slovensko je dobré, že sa Cvernovke už niekoľko rokov darí.
Zabúdame však na to najdôležitejšie – ateliéry v Cvernovke nepotrebuje len to množstvo tvorivých ľudí, čo v nej pracujú. Potrebujeme ich všetci.
Ich úspešný príbeh totiž funguje v súvislostiach, ktoré si často neuvedomujeme, ale hovorí veľa o zmysle tohto príbehu:
Keď si chcú založiť ateliér v Cvernovke, musia to títo tvorcovia urobiť vlastnými rukami. A čo nedokážu, na to si musia zarobiť, inak neprerobia prázdnu a zanedbanú halu fabriky na tvorivý ateliér.
Potom si ešte musia zarobiť na techniku, ktorú potrebujú pre svoju prácu. Nie je to lacná technika, tvorivá výtvarnícka práca potrebuje veľa materiálu a veľa kvalitnej elektroniky.
Títo tvorcovia majú rodiny, väčšinou mladé rodiny, a musia sa uživiť. Mnohí splácajú hypotéky a vyrovnávajú sa so všetkým ťažkosťami, ktoré prináša rozvoj mladej rodiny.
Dokážu prežiť bez štátnej podpory, bez veľkých sponzorov, bez veľkého mecenáša, bez pravidelného príjmu od verejnej inštitúcie, len vlastnými silami. Vlastnými schopnosťami sa im darí získavať granty od obcí, od ministerstiev, od nadácií, od Európskej únie. Tie granty nie sú miliónové a väčšinou musia na jeden projekt združovať prostriedky z rôznych zdrojov.
Nemajú nad sebou mocných, ktorí by držali ochrannú ruku. Prerážajú a udržiavajú sa len vlastnými schopnosťami.
Napriek všetkému v Cvernovke stále vznikajú nové ateliéry. Ak by na seba nedokázali zarobiť, neboli by tam.
Ak dokážu prežiť bez ochrany mocných a bez veľkého mecenáša, ak sa im darí, znamená to, že ich prácu niekto potrebuje.
V ateliéroch v Cvernovke vzniká množstvo tvorivých produktov pre túto spoločnosť – architektonické projekty, veľa odevného, grafického aj reklamného dizajnu, produkcií, filmov, kníh, fotografií, malieb, šperkov atď. Urobili dokonca historický výskum o minulosti Cvernovky, do ktorého sa zapojili aj špičkové slovenské múzeá. Tie produkty niekto odoberá. Hoci na nich desiatky týchto tvorcov nezarábajú milióny, predsa sú schopní ich predať.
Je o ne záujem.
Oni určite potrebujú Cvernovku na svoju prácu a svoju tvorbu. Ale tú Cvernovku potrebujeme my všetci na to, aby oni mohli pracovať.
Reprezentujú značný segment tvorivého priemyslu, bez ktorého sa moderná spoločnosť už nezaobíde. Netvoria pritom len pre Bratislavu, ale pomáhajú robiť zo Slovenska modernú krajinu. Ukazujú, že jej tvorivé sily sa bez problémov vyrovnajú krajinám, s ktorými sa radi porovnávame, s tvorivými silami v západnej Európe.
Nad týmto živelne vzniknutým kultúrnym centrom neustále visí hrozba likvidácie. Celý areál je v blízkosti úplného centra mesta, čo je pre každého developera zlatá baňa – dalo by sa dobre zarobiť na pekných administratívnych priestoroch, na nákupnom centre, na luxusných bytoch.
Kto by však v budúcnosti zlikvidoval toto tvorivé centrum, bol by určite kultúrnym barbarom. Zlikvidoval by totiž unikátny kultúrny projekt, ktorý vznikol napriek tomu, že ho nikto vopred nenaplánoval a nikto centrálne nekoordinoval. V západnom svete vyskúšaný a fungujúci model, na Slovensku úplne nový fenomén.
Zlikvidoval by množstvo kultúrnych hodnôt, ktoré tu vznikajú. Títo tvorcovia by si určite našli priestor pre prácu inde – ale už nie v takej tvorivej a plodnej atmosfére, ako vládne v Cvernovke, lebo už by boli rozhádzaní do menších priestorov po celom meste. Likvidácia by bola o to horšia, že by zlikvidoval unikátnu atmosféru tohto miesta.
Ten, kto by v budúcnosti toto centrum zlikvidoval, by však okrem kultúrneho barbarstva spôsobil aj širšie škody.
Spôsobil by škody v ekonomike tejto krajiny. V Cvernovke totiž nevzniká len tak pre potešenie umelcov pár malieb alebo pár obalov na knižky, ako si môžu ľudia myslieť. V Cvernovke vznikajú veľké množstvá tvorivých produktov všetkých druhov, ktoré sa predávajú po celom štáte.
Ak je Slovensko schopné a ochotné odoberať produkty tohto kultúrneho experimentu, jeho likvidácia by narušila zdravé fungovanie časti tvorivého priemyslu. Jeho produkty by chýbali v reklame, v médiách, v móde a inde.
Likvidátor by spôsobil škody v intelektuálnej a tvorivej úrovni štátu, pretože Cvernovka je nielen laboratórium, kde sa skúšajú nové veci. Je to aj podhubie pre intelektuálny a tvorivý rozvoj mesta a štátu. Do Cvernovky za tie roky prišlo a z nej už odišlo veľa mladých tvorcov, ktorí sa tu veľa naučili, rozbehli sa, a teraz sú aktívni inde. Kontakty ateliérov v Cvernovke podobne pôsobia na množstvo ďalších tvorivých ľudí, s ktorými spolupracujú a vzájomne sa obohacujú.
Prípadný likvidátor by spôsobil aj škody v atmosfére mesta a štátu. Každý národ, každé veľké mesto potrebuje pre svoj zdravý vývin atmosféru otvorenosti, flexibilnosti, tvorivosti, atmosféru produktívnosti, potrebuje otvorenosť pre experimenty.
Cvernovka a jej ateliéry nie sú len experimentom, hoci aj tým. Sú hlavne dôležitým intelektuálnym priestorom pre rozvoj tvorivosti. A sú aj dôležitým činiteľom v ekonomike tvorivého priemyslu na Slovensku.
Preto Cvernovku nepotrebujú len umelci, ktorí v nej pracujú. Preto Cvernovku potrebuje celé Slovensko.
Perlička na záver: Záber na asi tretinu davu, ktorý prišiel 1. mája na krst knihy o minulosti a súčasnosti Cvernovky.
