Vysoká škola je niečo podobné ako supermarket. Ponúka veľké množstvo rôznych vzdelávacích tovarov, ktoré od nej odoberajú a spotrebúvajú jej zákazníci, teda študenti. Preto by sme im mali počas štúdia ponúkať minimálne 75% slovenských výrobkov. To znamená:
75% povinnej literatúry by študovali v slovenčine (môže byť aj zahraničný autor, ale knižka či časopis musia byť vydané na Slovensku), až potom im dovolíme používať zahraničnú odbornú literatúru.
Nedajbože by študenti začali využívať literatúru z internetu. Vtedy by museli najprv prehľadať slovenské stránky a až po naplnení oných troch štvrtín by mohli surfovať po zahraničných odborných weboch. Tie slovenské weby by mohli byť písané aj po anglicky, teda zahraničným jazykom - ak by bola angličtina spracovaná na slovenskú angličtinu.
Študentom by sme ponúkli minimálne 75% slovenských poznatkov. Teda tie poznatky by museli buď vzniknúť na Slovensku, alebo by sme ich odpísali zo zahraničnej literatúry a ponúkali ich ako naše. Alebo by sme do zahraničného laboratória poslali naše vzorky, aby zahraniční vedci získali slovenské poznatky, ktoré by sme ponúkli slovenským študentom. Až po naštudovaní slovenských poznatkov by mohli študenti žiadať poznatky svetovej vedy, ale len do výšky 25%.
Pri výučbe cudzích jazykov by sme konečne prestali študentov trápiť nadmerným čítaním v cudzom jazyku, veď to by už nemohlo tvoriť viac ako štvrtinu ich povinnej literatúry. Tri štvrtiny by museli byť slovenské preklady anglických, francúzskych, nemeckých a ďalších spisovateľov.
Pri dejinách umenia by študovali minimálne 75% slovenského umenia a svetové umenie by dostalo priestor maximálne 25%.
Pri štúdiu každého odboru by sa v jeho histórii prezentovalo minimálne 75% slovenských vedcov, až potom by vo zvyšných 25% mohli študovať Newtona, Lobačevského, či Sokrata.
Na komunikáciu so študentmi by sme používali minimálne 75% slovenských počítačov a nie viac ako 25% zahraničných, iba každý štvrtý text by mohol byť napísaný vo Worde a iba každá štvrtá tabuľka spracovaná v Exceli. Aj tie wifi vysielače by sme na školách montovali pomocou slovenských skrutiek.
Slovenská mládež by si musela prednostne vyberať slovenské vysoké školy. Až keby 75% stredoškolákov išlo na slovenské školy, ostatných 25% by sa mohlo vybrať do zahraničia. Dnes takýto problém asi nehrozí, odhadujem, že v zahraničí študuje asi menej ako štvrtina našich študentov. Keby sa však vybralo do zahraničia 30% študentov, úctivo by sme zahraničné vysoké školy žiadali, aby nám z nich 5% vrátilo.
A všetko by to malo značku Kvalita SK.
Aká úžasná podpora slovenskej vedeckej tvorby, slovenských prekladateľov, slovenských vydavateľov, slovenských softvérových tvorcov či internetových providerov by to bola! Svetová veda by nám závidela masívnu štátnu podporu a myslím, že by sa k nám začali sťahovať svetové výskumné laboratóriá. Slovensko ako Silicon Valey.
Naše slovenské vysoké školstvo a slovenskú vedu by čakala skvelá budúcnosť, ktorú by nám ešte spríjemnila tá naša irečitá slovenská Coca-Cola. Škoda, že princípy Ľubomíra Jahnátka na vysokých školách nebudú platiť.
