Učitelia žiadali zvýšenie platov o 10 percent - dostanú 5 percent, ostatné, čo spomína vláda, je veľmi neisté. Medzitým mnohí učitelia prišli o niekoľko denných výplat (lebo odbory asi ani netušia, že by na také niečo mali byť pripravené). Hoci začali odskakovať od štrajku a veria, že štafetové dvíhanie rúk je nátlakovou akciou, skôr sa zdá, že nie sú s výsledkom spokojní.
Ukázali síce svoju silu aj schopnosť zaktivizovať sa, ale svoju silu nevyužili a aktivizácia bola miestami dosť váhavá. Popri sile verejne ukázali aj svoju slabosť.
Štrajk mal prospieť hlavne učiteľom, mám však pocit, že im asi prospel len čiastočne. Aj keď sa veľmi snažili.
Učitelia zvyknú byť empatickí, tak začali myslieť aj na nepedagogických pracovníkov škôl - čiže na školníkov, sekretárky, kuchárov, upratovačky. Akoby aj ich postavenie v spoločnosti bolo podcenené. Môžeme uvažovať, či bolo alebo nebolo, takto to však vyzerá, že aj oni dostanú plošne 5%.
Nepedagogickým pracovníkom škôl celá akcia rozhodne pomohla, lebo pôvodne to mal byť len štrajk učiteľov. Ale asi im to prospelo viac menej náhodou.
Školské odbory na čele s pánom Ondekom sa štrajku zrejme tak trochu báli, lebo s ním prichádzali veľmi, veľmi opatrne. Dokonca vypúšťali pokusné balóniky o tom, ako dlho učitelia vydržia štrajkovať. Hoci na záver odmietli vládnu oklieštenú ponuku, učitelia zrejme nie sú ich aktivitami nadšení.
Zdá sa, že toto vedenie školských odborov si postavenie veľmi neposilnilo, veď ani najvyššia centrála KOZ ich nepodržala - im asi štrajk až tak neprospel. Asi ich vlastnou vinou.
Nové školské odbory a ďalšie skupiny medzi učiteľmi, o ktorých sa verejnosť zrazu dozvedela - minimálne sa zviditeľnili, hlavne vtedy, keď sa po „prerušení" štrajku postavili za svoju vec a chceli pokračovať. Ukázali, že sme možno viac demokratickou občianskou spoločnosťou, ako si predstavujeme.
Opäť asi čaro nechceného - im štrajk zrejme prospel, lebo sa zrazu ukázalo, že sú tu aj iné učiteľské organizácie schopné akcie.
Odborárska centrála KOZ. Na záver zrazu odporučila školským odborom prijať vládnu ponuku. Prečo sa odrazu zaangažovali? Žeby nejaká dohoda s niekým vysokopostaveným? V každom prípade sa prezentovali ako veľkí realisti - „veď už niet o čo bojovať", a určite si posilnili svoj imidž u toho „vysokopostaveného."
Centrále KOZ štrajk zrejme prospel. Nechtiac, či je to výsledok cieľavedomej aktivity?
Ministrovi školstva štrajk prospel určite. Hoci ho komunikačne nie veľmi zvládal a bol v tieni oveľa silnejších hráčov - ministra financií a premiéra, predsa neustále opakoval, že učiteľom rozumie a že sa chce dohodnúť. Ktovie, či mu niekto z učiteľov uveril, veď sa dokonca špekulovalo, že ho premiér odvolá za nezvládnutie situácie.
Možno mi to iba uniklo, ale nepamätám si na žiadne kritické slovo premiéra o ministrovi školstva. Skôr to vyzerá, že záverečným rozhodnutím dal premiér jasne najavo, že svojho ministra podporuje.
Takmer by som povedal, že sa postavenie ministra voči verejnosti ešte posilnilo a štrajk mu prospel. Avšak myslím, že viac-menej náhodou, nie jeho vlastnou zásluhou.
Systém školstva v tejto krajine? Takmer od počiatku tu boli aj požiadavky na celkové zvyšovaní financií smerujúcich do školstva. Vzniklo aj niekoľko učiteľských iniciatív na radikálnejšiu rekonštrukciu školstva. Bude dokonca mimoriadne zasadnutie parlamentu o situácii v školstve. Aj premiér povedal, že treba niečo robiť so systémom školstva. Dokonca minister školstva opakovane hovoril o dvadsaťročnom zanedbávaní.
Zmení sa však niečo zásadné v školstve? Pochybujem, lebo som v týchto iniciatívach a výpovediach nenašiel nápady, čo a ako zmeniť. Všetci len hovoria, že „treba". - Nie som si istý, či štrajk prospeje školstvu.
Posledný, a vôbec nie najmenší - pán premiér. Na záver buchol do stola a povedal, ako to bude.
Prezentoval sa ako ľudomil, veď dá učiteľom, hoci jeho ponuku odmietli - teda pridá im aj proti ich vôli. Ukazuje, že na ľudí myslí a chce veci riešiť. Prezentoval sa v pozitívnom svetle.
Zároveň však dodal niečo ako Howgh. Dal verejnosti jasne najavo, kto tu skutočne rozhoduje.
Myslím, že to celé prospelo hlavne pánu premiérovi.
Neverím, že by to všetko niekto cieľavedome takto zorganizoval. Naša spoločnosť je natoľko slobodná, že tu rôzne spodné prúdy, aktivity a vystúpenia vznikajú prirodzene, len z vnútorného pnutia ľudí. Ale v celom procese sa ukázalo, kto je amatér v riadení, kto nemá jasný program, kto je ako schopný sa zorganizovať - a ukázalo sa aj to, kto dokáže využiť situáciu a vyťažiť z nej maximum. Zdá sa mi, že v tomto prípade maximum vyťažil pán premiér.
Žiaľ, nezdá sa mi, že by práve také niečo mali učitelia na mysli, keď sa aktivizovali do štrajku.
