Má svojich konkrétnych tvorcov. Už viac rokov mnohí u nás vytvárali a vytvárajú pôdu pre podobné fašistické a komunistické maniere v skrytej aj v otvorenej podobe.
Boli a sú to všetci, ktorí podnecujú nenávisť voči druhým ľuďom, ak tí druhí boli iní.
Tomu hnusu, ktorý vidíme dnes okolo nás, pripravovali pôdu napríklad tí, ktorí opisovali migrantov ako hmyz, čo ide zamoriť našu krásnu krajinu a zobrať nám našu úžasnú kultúru.
Pričinili sa aj tí, čo homosexuálov označujú za zvhrlíkov. Tí, ktorí tvrdia, že LGBT kultúra ide zničiť naše úžasne fungujúce tradičné rodiny. Tí, ktorí každú neúplnú rodinu označujú za neprirodzenú. Aj tí, ktorí organizovali referendum proti všetkému, čo nezodpovedalo ich predstave o dobrej rodine.
Zamyslieť nad svojím podielom by sa mali tí, ktorí každé upozornenie na sekulárny charakter štátu považujú za vojnu proti kresťanstvu, pričom liberálne zmýšľajúcich ľudí označujú za nepriateľov vysokých hodnôt európskej kresťanskej kultúry.
Pridali sa aj tí, ktorí akúkoľvek aktivitu mimovládok označujú za rozkrádanie financií a tieto inštitúcie okamžite podozrievajú za nástroj rozvracania nášho úžasne fungujúceho štátu.
Svojím dielom prispeli aj tí, čo rozprávajú o vraždách detí a každú nešťastnú ženu, ktorá podstúpi interrupciu, chcú zavrieť do väzenia, alebo jej prinajmenšom mimoriadne sťažiť rozhodovanie v už aj tak ťažkej životnej situácii.
Svoj podiel pridali aj tí, čo za odpad spoločnosti označia každého mladého človeka, ktorý si zoberie jointa alebo si dá urobiť tetovanie.
Aj tí, ktorí označujú novinárov za nepriateľov štátu, alebo označia za zahraničného agenta kohokoľvek, kto s nimi nesúhlasí.
Výrazný podiel majú tí, čo rozprávajú o Sorosových agentoch, čím podnecujú protižidovskú nenávisť a dobre vedia, čo robia.
Svoj podiel majú aj tí, ktorí vykrikujú urážky o „bratislavskej kaviarni“, aby vylúčili akúkoľvek kritiku seba a poštvali zvyšok Slovenska proti Bratislave.
Prispeli aj tí, ktorí sa vysmievali z nosenia rúšok, prispeli aj tí, čo obyčajný lekársky výkon, akým je očkovanie, označili za hygienický fašizmus a vykrikovali niečo o totalite, hoci išlo len o to, aby sme si navzájom chránili svoje zdravie.
Mali by podporovať empatiu a súcitiť s nešťastnými. Mali by rešpektovať iný názor a iný postoj. Mali by akceptovať iný životný štýl. Mali by diskutovať, argumentovať, presviedčať. Mali by počúvať ľudí, čo nejakú oblasť roky študovali. Mali by sa pokúšať o spoluprácu s tými odlišnými. Mali by podporovať rovnosť všetkých a rovnaké ľudské práva pre všetkých.
Len tak sa spoločnosť nerozpadne.
Namiesto toho všetko odlišné označili za nebezpečné, za útok na ich vlastný život, za nebezpečenstvo pre spoločnosť, pre štát. Každý, kto s nimi nesúhlasí, je pre nich rozvracač spoločnosti, štátu, viery, demokracie, rodiny, Slovanstva, bielej rasy a neviem-ešte-čoho. Nepotrebujú poučený názor, lebo majú vlastný názor. Ich názory však nie sú názormi, iba emocionálnymi výronmi, ktoré sformulovali do viet.
Dlhodobo a sústavne podnecovali a pestovali nenávisť voči ľuďom, ktorí myslia a žijú inak ako oni.
Zopár ich je takých, čo prispeli nechtiac a netušia, čo robia.
Mnohí to však robili cieľavedome, lebo chceli tých, čo rozmýšľajú inak, vyradiť z boja. Nechceli diskutovať, nechceli presviedčať, nechceli spolupracovať, chceli vyradiť z boja. Pre týchto ľudí nie sú rozpory v názoroch normálnou súčasťou demokracie a každodenného života, ale vojnou, ktorú treba vyhrať. A vo vojne treba súpera zlikvidovať, odstrániť, znemožniť, alebo aspoň zastrašiť a zastaviť jeho aktivitu.
Mnohí zasa chceli iba jednoduchou cestou získať viac prívržencov.
Nemožno sa teraz čudovať, že vo vypätej situácii, keď ľuďom praskajú nervy z nezvládnutej epidémie a z tisícov mŕtvych, z hrozby vojny u susedov, z konca tridsaťročnej bezproblémovej prosperity – nemožno sa čudovať, že v tejto situácii dlhodobo pestovaná nenávisť vyústila do fašistických a stalinských praktík verejného označovania nepriateľov štátu a ľudu. Je to prirodzený dôsledok systematicky podnecovanej nenávisti.
Viac ľudí by si malo spytovať svedomie. Problém je ten, že práve tých, ktorí to všetko podnecovali, zrejme svedomie netrápi.
Zamyslieť by sa však mali mnohí. Netreba ich tu menovať, ani ich nechcem menovať, lebo by som robil presne to, čo robia oni. Ale ak by si toto prečítali (čo neverím), našli by sa v texte.
