Pán minister Jurzyca je veľkým zástancom digitalizácie nášho školstva. Myslí tým základné a stredné školstvo, lebo vysoké školy zrejme digitalizáciu nepotrebujú. Nepýtam sa, prečo, lebo ma skôr zaujali tie základné a stredné (= regionálne školstvo).
Teším sa, že minister a ministerstvo uvažujú moderne a nechcú len rozvíjať status quo na našich školách.
Čo sa však skrýva pod „digitalizáciou" v koncepci pána ministra a jeho úradu? Zavádzanie počítačov do škôl? Nie, tie tu nie sú hlavné. Zavádzanie nového softvéru do škôl? Zdá sa, že ani to nie. Premena papierovej byrokracie na počítačovú? Asi nie. Rozvoj informatiky a programovania? Zasa nie. Rozvoj počítačových zručností učiteľov alebo detí? Myslím, že nie.
Sú to hlavne počítačové učebnice: Známa už Planéta vedomostí a iné elektronické učebnice, ktoré sú podľa pána ministra atraktívnejšie ako „klasické", čiže papierové učebnice. Dokonca vraj dokážu tak motivovať deti, že by bolo dobré dostať podobné učebnice aj do predškolskej výchovy.
Skúsme dať bokom úvahu, či všetky deti majú doma prístup k počítačom a k internetu (dávajme si pozor na optiku veľkých miest!). Predpokladajme, že všetky môžu doma sadnúť pred monitor.
Aký bude výsledok? Pán minister hovoril o experimente, ktorý deti pritiahol k učeniu a motivoval ich tak, že sa „žiaci sa tešia na domáce úlohy, lebo je to pre nich pripravené pomerne zábavnou formou a dokonca nám hovorili, že doma súťažia s rodičmi o počítač" - citujem z rozhovoru slová pána ministra.
Takže je to úžasné - deti sa učia „pomerne zábavnou formou" a doma chcú stráviť viac času pred počítačom.
V ďalšej časti rozhovoru však pán minister prezentuje inú myšlienku, ktorú nedávno veľkolepo uviedol aj na tlačovej konferencii: Naše deti sa nepohybujú, nešportujú, treba zaviesť tretiu hodinu telocviku týždenne, aby sa viac pohybovali. Navyše je vhodné, aby sa do telocviku zaviedli pilates a zumba, aby bol telocvik atraktívny, a treba osloviť športové zväzy a kluby, aby spolupracovali.
Skúsme opäť dať bokom úvahu, či práve pilates a zumba urobia telocvik na školách atraktívnym. (Spomeňme si na iného pána ministra, ktorý chcel zaviesť do škôl jogu.) Zaujímavá je iná súvislosť:
Pán minister takmer jedným dychom hovorí, že deti sa nepohybujú - a že doma ich ešte viac pritiahne k obrazovkám počítačov. V škole ich bude motivovať (povedzme, že nie nútiť...) k pohybu - doma ich posadí na stoličku ešte viac ako doteraz, lebo sa dá predpokladať, že deti chcú pred atraktívnymi elektronickými učebnicami stráviť viac času ako nad papierovými učebnicami.
Tak ako je to vlastne? Kam smerujú snahy ministerstva školstva: digitaliziáciou chce zvýšiť čas, ktorý deti strávia pred počítačom, alebo ich chce pilatesom(?) motivovať k pohybu? Ministerstvo pritiahne deti doma k práci s elektronickými učebnicami, ale zároveň športové zväzy pripravia atraktívny popoludňajší program.
Niečo tu nesedí.
Vnucujú sa úvahy o nekoncepčnosti návrhov ministerstva školstva? Alebo ma to núti uvažovať o tom, že „pravá ruka nevie, čo robí ľavá" (dúfam, že tu hovorím o ministrových podriadených, nie o jeho vlastných rukách...)?
Alebo si máme domýšľať, že sú v pozadí lobystické skupiny, firmy, jednotlivci, ktorí presadzujú svoje záujmy? Nemá náhodou digitalizácia, ktorej dosiaľ jediným, a dosť pochybným výsledkom, je dnes pozastavené obstarávanie Planéty vedomostí - nemá táto digitalizácia náhodou v pozadí konkrétnu firmu? Nemá náhodou tretia hodina telocviku v pozadí športové zväzy a kluby, ktoré chce pán minister osloviť, aby ponúkli atraktívny program pre hodiny telocviku?
Ak už ide o ten atraktívny pohybový program: Čo ponúknu športové zväzy? Dá sa predpokladať, že výchovu špičkových športovcov ako zázemie pre svoju činnosť. Bude to od nich úplne prirodzená reakcia. Pochybujem, že ponúknu rekreačný šport, relaxačné a iné športové aktivity. Lenže práve telocvikom ako prípravou pre výkon by sa úplne zmazal zmysel tejto pohybovej aktivity v škole a detí oslobodených od telesnej výchovy (čo sa pánovi ministrovi nepáči) by určite pribudlo.
Tak ako je to vlastne? Mám pocit, že pán minister poskytol rozhovor, za ktorým by mal nasledovať nový rozhovor, v ktorom by vysvetlil, ako to vlastne myslel. Bieda našich politikov - najprv niečo povedia, a potom vysvetľujú, ako to vlastne mysleli. Žiaľ, v prípade ministerstva školstva sme len zriedka svedkami skutočného vysvetľovania jeho zámerov.
