Rímsko-katolícky sviatok Sedembolestnej Panny Márie je zákonom uznaný ako deň pracovného pokoja. Nie je ani pamätným dňom štátu, ani štátnym sviatkom. Preto by sa účasť a správanie najvyšších ústavných činiteľov na oslavách či spomienkach mali starostlivo zvažovať. Je logické, ak ich účasť je žiadaná počas osláv štátnych sviatkov. Ale na mariánskej púti v Šaštíne 15. septembra?
Podľa ich vyjadrení sú všetci traja veriaci rímski katolíci. Potiaľ je ich účasť na púti logická a nemožno mať námietky. Môžu ísť na púť kedy a kam chcú. Navyše je to jeden z najväčších r.-k. sviatkov na Slovensku, treba chápať, že tam chcú byť.
Ak sa však objavia na čelných miestach nejakého celoštátneho podujatia všetci traja naraz, ich účasť stráca odtieň súkromnej účasti a chtiac-nechtiac nadobúda oficiálny význam. A to už vyvoláva otázky.
Premiér E. Heger vyšiel zo strany, ktorá má silné náboženské korene. OĽANO v tomto volebnom období pritiahlo do parlamentu mnoho podobných politikov, zrejme to nebola náhoda, ale cieľavedomý výber I. Matoviča a prejav náboženskej orientácie strany. Funkcia premiéra je takmer priamo dôsledkom straníckej príslušnosti. Preto je jeho účasť na r.-k. púti vcelku logická, i keď ako premiér sa má starať o všetkých občanov SR rovnakou mierou.
Predseda Národnej rady SR B. Kollár hovorí o sebe ako o veriacom katolíkovi, hoci viaceré prejavy jeho partnerských vzťahov sú bližšie islamskému spolužitiu, ako kresťanskému; a už vôbec nie rímsko-katolíckemu, lebo táto cirkev patrí k najprísnejším v hodnotení rodinného života. Ale je veriaci...
Je však predsedom zákonodarného zboru, a z pozície tej funkcie by nemal preferovať žiadnu politickú stranu, žiadne hnutie či mocenské alebo ideologické zoskupenie. I keď príslušnosť k vládnej koalícii ho k tomu do istej miery oprávňuje. Napriek tomu by sa nemal oficiálne správať ako keby bol súčasťou iných zoskupení, okrem vlastnej politickej strany.
Prezidentka Z. Čaputová je tiež veriacou katolíčkou, ale z princípu svojej funkcie je nadstraníckou prezidentkou. To však neznamená iba fakt, že by nemala preferovať žiadnu politickú stranu. Podľa logiky našej demokratickej ústavy by to malo znamenať, že vo svojich oficiálnych postojoch nepreferuje ani žiadne konfesionálne, intelektuálne či profesné združenie. – Teda nadstranícka, nadkonfesijná, nad profesiami, nad združeniami a pod.
Z hľadiska súkromného prežívania je účasť všetkých troch logická. Nadstranícka prezidentka a tak trochu nadstranícky predseda NR SR samozrejme môžu byť zároveň oficiálne pozvaní aj oficiálne prísť kamkoľvek. V tomto prípade zrejme nešlo o ich oficiálny vstup, lenže – opakujem – ak sú tam všetci, získava ich účasť punc oficiálnosti.
Preto si dovolím tvrdiť, že iba v prípade práve tohto premiéra je prípustné, aby sa na podujatí aktívne zúčastňoval r.-k. rituálov. Dôvody?
Ak príde prezidentka SR a predseda NR SR na nejaké podujatie, nesmú sa zúčastňovať rituálov toho spoločenstva rovnako ako bežní účastníci. Obidvaja by mali sedieť niekde na čestných miestach. Na konferencii je to predsednícky stôl, alebo samostatné kreslo, alebo relatívne oddelený prvý rad v obecenstve, na omši a v chrámoch sú to špeciálne kreslá a lavice pre najvyššie postavených kňazov. Oni dvaja by mali sedieť niekde tam, kde by v prípade svojej účasti sedel pápež, ak by necelebroval omšu.
Z toho miesta by mohli predniesť oficiálny prejav, alebo neoficiálny pozdrav zhromaždeniu, prípadne odovzdať nejaké štátne ocenenia a potom už len sledovať, čo sa deje. Alebo odísť.
V Šaštíne však boli de facto súčasťou davu veriacich a vykonávali rituály rovnako ako ostatní. Prezidentka SR i predseda NR SR (premiér je predsa len trochu špeciálny prípad) počas polooficiálnej návštevy sa modlili, kľakli si, prežehnali sa a pod. – podľa pokynov celebrujúceho r.-k. kňaza a podľa programu r.-k. omše. Podriadili sa kňazovi a poriadku omše.
Ako súkromné osoby – bez problémov. Ako predstavitelia sekulárneho štátu – neprípustné.
Ak sa podriadili rituálom podľa celebrujúceho kňaza, dali najavo podriadenosť svojich funkcií rímsko-katolíckej cirkvi. Pretože tam neboli – opakujem – úplne súkromne.
Žiadna ústavná funkcia v SR nie je podriadená žiadnej cirkevnej ani inej organizácii, len svojim voličom. Preto sa v oficiálnych ani v polooficiálnych situáciách nesmú ústavní činitelia podriaďovať rituálom žiadnej cirkevnej ani inej organizácie.
Ak to v tejto polooficiálnej situácii urobili, teda ak vykonávali r.-k. rituály, je to rovnaké, akoby napríklad prišli pozdraviť zjazd nejakej politickej strany (vládnej či opozičnej) a spievali by hymnu strany spolu s ostatnými straníkmi. Alebo by symbolicky pobozkali vlajku tej strany spolu s ostatnými. Alebo by odovzdávali účastníkom stranícke vyznamenania.
Neviem, či niečo zanedbal protokol. Neviem, či si títo politici uvedomujú detaily svojho vystupovania. Neviem, či dokážu striktne oddeliť svoje oficiálne a polooficiálne vystupovanie od svojich súkromných prejavov. Neviem, či len chceli ukázať, že si vážia r.-k. cirkev (alebo sa jej boja..., alebo si ju chcú získať...). Neviem, či chceli ľuďom ukázať, aké hodnoty si cenia.
Dôvody vôbec nepoznám. Ale ich správanie bolo prinajmenšom nevhodné.
