reklama

Prečo treba obmedziť samosprávu vysokých škôl?

Z  návrhov nového vysokoškolského zákona vyplýva, že niekto sa rozhodol radikálne obmedziť akademickú samosprávu vysokých škôl a podriadiť ich rozhodovanie štátnemu dirigizmu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (22)

Premeny v podobách akademických senátov, fungovanie správnej rady, menovanie vrcholných funkcionárov vysokých škôl, právomoci akademických senátov a vedecko-pedagogických rád – o tom sa už dosť popísalo a je jasné, ako tieto zmeny v zákone obmedzujú až likvidujú, samosprávu vysokej školy.

Také obdobia na Slovensku boli, je však zvláštne, že sa k tomu odhodlala vláda (a jej minister školstva), označovaná za liberálnu vládu. Asi to s tou liberálnosťou nebude také samozrejmé.

Skúsme predpokladať, aké asi môžu byť motívy súčasného ministerstva školstva a vlády SR pre radikálne zásahy do riadenia vysokých škôl.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Prvý predpoklad: Chcú zvýšiť kvalitu vysokých škôl.

Na stráženie kvality vysokých škôl však máme na Slovensku Akreditačnú agentúru. Môžeme si o jej doterajšom pôsobení myslieť čokoľvek, jedno je jasné – zo zákona táto agentúra sa má starať, aby vysoké školy uskutočňovali len kvalitné študijné programy. Je nezávislá, nepodlieha ani ministrovi ani vláde. Ministerstvo ani vláda SR preto nemajú právo zasahovať do kvality výučby a výskumu.

Koniec koncov, aj v novom vysokoškolskom zákone ponechávajú najväčšiu voľnosť vysokým školám práve v obsahu vyučovania a vedeckého výskumu.

Druhý predpoklad: Vláda chce obmedziť priveľký počet vysokých škôl.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Neobstojí, pretože to je problém kvality výchovy a výskumu, a tú má teda ovplyvňovať Akreditačná agentúra. Len agentúra môže povedať, že nejaký študijný program, fakulta, škola nedosahujú požadovanú kvalitu a navrhnúť ich zrušenie. Vláda také právomoci nemá ani podľa nového znenia vysokoškolského zákona. Zrušiť verejnú vysokú školu môže len NR SR zákonom.

Tretí predpoklad: Chcú zefektívniť riadenie vysokých škôl.

Preto štát prudko centralizuje obsadzovanie kľúčových riadiacich funkcií. V tomto smere je trójskym koňom Správna rada vysokej školy, do ktorej minister menuje až polovicu členov. Právomoci akademických senátov (kľúčových prvkov samosprávy) sa prudko obmedzujú, v podstate na „prerokovanie“.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Videli sme na Slovensku prípady, keď sa riadenie škôl dostalo do rúk neschopných manažérov alebo ľudí odborne nespôsobilých, prípadne do rúk diktátorov. To však neznamená, že sa do vedenia škôl dostanú schopní manažéri, ak bude mať ministerstvo na to priamy alebo sprostredkovaný dosah. Schopnosti sa neriadia tým, kto do funkcie ustanovuje. Pri centralizovanom obsadzovaní funkcií je dokonca ešte väčšie riziko ako doteraz, že sa nebudú vyberať najschopnejší.

Ak podľa nového zákona akademický senát len „predkladá návrh kandidátov na rektora správnej rade VŠ“, a tá rozhoduje, a tá má polovicu členov menovanú ministrom školstva – kde je tu záruka, že vrcholný predstaviteľ vysokej školy bude špičkovým manažérom?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Štvrtý predpoklad: Vláda chce zabezpečiť svoj politický vplyv na školách.

Intelektuálna sila vysokých škôl je veľká a mnoho vlád vo svete (aj u nás) prejavilo snahu držať túto silu na uzde. To je niečo, čo by som práve od tejto vlády neočakával, ale aj to je možné. Navrhované ustanovenia nového vysokoškolského zákona navodzujú presne toto podozrenie – lebo v určovaní, kto bude riadiť školy a fakulty sa podstatne posilňuje úloha štátu.

Piaty predpoklad: Vláda chce ušetriť na štátnej dotácii pre vysoké školy.

Je to reálne podozrenie, pretože podľa zákona by si školy samé riadili svoje hospodárenie – a možno práve preto treba posilniť priamy vplyv v štátu v jej riadiacich orgánoch. Pôsobí to ako realistický predpoklad, avšak z hľadiska manažovania financií je chybný. Školy sa budú správať hospodárnejšie vtedy, ak sa bude z finančného hľadiska posudzovať výsledok ich činnosti (čo by priamo súviselo aj s kvalitou ich práce) a nie ak sa scentralizuje rozhodovanie o financiách vo vysokej škole.

S tým súvisí aj môj posledný predpoklad: Podľa návrhu zákona správna rada vysokej školy „presadzuje verejný záujem“ v kvalite vyučovania, v hospodárení s majetkom a s financiami (§40). V tomto paragrafe je zrejme kľúč k pochopeniu zmien.

V správnej rade má polovicu „svojich“ členov minister školstva a polovicu samosprávne rozhodnutie vysokej školy. Ak má správna rada presadzovať „verejný záujem“, tak z polovice tento verejný záujem formulujú, presadzujú, ovplyvňujú a schvaľujú nominanti ministra školstva. A aký je ten verejný záujem?

Podľa § 41 (Pôsobnosť správnej rady) táto rada volí rektora, schvaľuje rozpočet školy, schvaľuje všetky rektorove majetkovo-právne akty a „prerokúva podnety“ od vedecko-pedagogických rád. O snahe správnej rady skvalitniť výučbu nie je v tomto paragrafe, ani inde, ani slovo.

Ešte drobný detail. Samosprávnym orgánom vysokej školy (rektor, akademický senát, vedecko-pedagogická rada, disciplinárna komisia a pod.) sa ušli v priemere po dvoch paragrafoch v rôznych hlavách zákona. Správnej rade sa síce ušli tiež len dva paragrafy, ale oproti ostatným zložkám vysokej školy dostala samostatnú hlavu – čím tvorcovia zákona jasne zdôraznili jej dôležitosť.

Takže o čo ide? Asi o peniaze a majetok. Nie o kvalitu vysokých škôl.

Erich Mistrík

Erich Mistrík

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  218
  •  | 
  • Páči sa:  251x

"Všetko je na webe". Aj o mne: www.erichmistrik.sk Zoznam autorových rubrík:  Myslím na školuKultúra is not deadVedaČistá politikaNezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu