Dozvedel som sa veľa o vzťahoch medzi počtom učiteľov a študentov. Dozvedel som sa, koľko percent je profesorov a iných učiteľov, koľko je to vo vzťahu ku študentom.
Dozvedel som sa, ako sa uchádzači hlásia na fakulty, koľkých školy prijmú, koľko prichádza zahraničných študentov, koľkí odchádzajú do zahraničia.
Môžem porovnávať financie z grantov na jednotlivých fakultách, publikačné výkony a priemery i intenzitu citovania.
Dozviem sa, ako sa zamestnávajú absolventi týchto škôl.
Len jedno sa nedozviem - aká je kvalita vyučovania a aký kvalitný výskum tieto fakulty či školy robia.
Agentúra je v uvádzaní svojich výsledkov poctivá a v komentároch ich relativizuje. Píše, že „predpokladá", že „považuje za najlepší", že niečo „indikuje" a pod. Uvedomuje si, že nehovorí o kvalite samotnej, ale len o predpokladoch pre vznik kvality.
Pri všetkej poctivosti a skromnosti v komentovaní kritérií sa však na úvod aj na záver svojho dokumentu sekne: Za svoj cieľ si dáva „pravidelné hodnotenie kvality výskumu a vzdelávania", „výber kritérií, ktoré súvisia s kvalitou vzdelávania a výskumu" a „hodnotenie výkonu". A tu je problém.
Doktorandi: Ak má vysokoškolský profesor jedného doktoranda, môže prácu s ním zanedbať. Môže však poctivo pracovať aj s piatimi. Alebo inak: Nebude jeho výkon najväčší, keď bude pracovať s 50 doktorandmi?
Uchádzači o štúdium: Ak na štúdium nastúpia všetci uchádzači, čo prešli prijímacími pohovormi, môže to viac hovoriť o nezamestnanosti v regióne, ako o výkone či kvalite školy.
Granty: Ak má fakulta viac financií z grantov ako iná, môže to znamenať, že jej výskum potrebuje viac prístrojov ako iný výskum - ale nehovorí to nič o kvalite výskumu.
Citácie: Medzi vysokoškolskými učiteľmi sa už dlho hovorí, že treba napísať poriadnu hlúposť, aby článok vyvolal prudkú odmietavú reakciu stoviek odborníkov - článok potom budú často citovať, teda podľa tohto kritéria to bol kvalitný text.
Píšem notoricky známe veci. Každý, kto sa poctivo zamýšľa nad hodnotením kvality škôl (akýchkoľvek škôl), musí vedieť, že nevystačíme s kvantitatívnymi kritériami. Že tie skôr zavádzajú.
Považujem snahu agentúry ARRA za užitočnú, lebo umožňuje dosť presne porovnávať kvantitu v práci vysokých škôl. Je obdivuhodné, ako postupne poctivo spresňuje svoje kritériá. Hodnotí veľa, aj umožňuje veľa porovnávať. Ponúka však na porovnanie len veľa čísiel. Kvantitu.
Nemyslím si, že tieto kritériá hodnotia kvalitu.
Kde však vziať hodnotenie kvality vysokých škôl?
Na Slovensku sa o to pokúšajú ARRA a Akreditačná komisia vlády SR. Ani jedna nejde do hĺbky, lebo obidve hodnotia viac kvantitu a všeobecné podmienky pre vznik kvality.
Ani jedna nehodnotí účinok vyučovania - čo v študentských hlavách dlhodobo zostalo a aké schopnosti si sformovali. Ani jedna nehodnotí metódy vyučovania. Ani jedna nehodnotí dlhodobé účinky výskumu - čo sa naozaj uchytilo a čo zapadlo s ukončením výskumu. Ani jedna nehodnotí skutočný efekt školy pre zamestnanie absolventov - v odbore či inde, hneď či neskôr. Ani jedna nehodnotí efekt kontaktov so zahraničím - ako sa tieto kontakty prejavia na skutočnom živote školy.
Netreba pokračovať.
Nevidel som na Slovensku skutočné hodnotenie kvality vysokých škôl. Možno preto vznikajú stále nové vysoké školy a žiadne nezaniknú. Možno preto mnoho študijných programov len živorí.
Potreba zhodnotiť kvalitu nie je zrelá, už dávno prezrela.
Ale na to, aby sme zhodnotili kvalitu vysokej školy, musíme na tú školu prísť a urobiť hĺbkový kvalitatívny výskum. Stačila by jedna agentúra na všetky vysoké školy? A je vôbec možné pri takom množstve škôl a pri stovkách rôznych programov porovnávať niečo iné okrem kvantity?
Možno sa v tejto situácii skutočne dá porovnávať len kvantita. Ale potom poctivo pomenujme naše hodnotenia - hodnotíme počty, pomery, intenzitu. Nehovorme, že hodnotíme kvalitu.
Na záver podotýkam, že by som mal byť s výsledkami agentúry ARRA spokojný. Moja materská fakulta sa umiestňovala uprostred rebríčkov a teraz vyskočila vyššie. Nebol by som však spokojný, ani keby bola na prvom mieste, lebo ani to by mi nepovedalo nič o jej kvalite.
S prižmúrením všetkých očí by mi to čosi povedalo o niektorých podmienkach, uprostred ktorých sa prípadne môže zrodiť kvalita. Ale to sú len všeobecné podmienky, nie príčiny zrodu kvality.
