V prvom odseku svojho návrhu píše: „Škola rešpektuje právo rodičov na zabezpečenie výchovy a vzdelávania v zhode s ich vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.“
Návrh pôsobí veľmi liberálne, veď prečo nerešpektovať presvedčenie rodičov, veď škola je až druhotnou socializáciou, najväčšiu zodpovednosť má rodina.
Ale aké možnosti otvára takéto znenie zákona?
Umožňuje rodičom, aby od školy žiadali, nech pri výučbe zdravej životosprávy v biológii škola prezentuje homeopatiu ako overenú liečebnú metódu – lebo to zodpovedá ich filozofickému presvedčeniu.
Môžu odmietnuť výchovu k demokratickému mysleniu v občianskej náuke, lebo to zodpovedá ich totalitnému presvedčeniu.
Môžu žiadať, aby škola vysvetľovala vznik sveta a človeka bez ohľadu na vedecké poznatky, teda napr. božím stvorením – lebo to zodpovedá ich náboženskému presvedčeniu.
Môžu v dejepise žiadať vlastné interpretácie historických udalostí, lebo to zodpovedá ich názorom na ne.
Môžu učiteľovi geografie tvrdiť, že žiadna Ukrajina nemá právo na existenciu, lebo veria ruskému prezidentovi.
Môžu od učiteľa cudzieho jazyka žiadať bifľovanie slovíčok, lebo tak sa to kedysi oni učili...
V druhom odseku svojho návrhu poslanec R. Vašečka píše: „Rodič má právo, aby mu škola v celku, alebo v ním určenej časti vopred sprístupnila najmä obsah, metodiku, ciele výchovy a vzdelávania, základné informácie o učiteľoch a prizvaných lektoroch a o edukačných publikáciách, ktoré majú byť použité, ak o to požiada.“
Pozorne si prečítajme tento odsek. Rodič môže žiadať informácie o všetkom: o obsahu, o metodike, o cieľoch, o učiteľoch, o publikáciách a môže ich hodnotiť z hľadiska svojho svetonázoru.
Tu vôbec nie je reč len o sexuálnej výchove, ktorá sa v návrhu objavuje až v treťom odseku. Druhý odsek zákona sa totiž vzťahuje ku každému školskému predmetu, ku každej téme, na ktoré si rodič zmyslí, ku každému učiteľovi, ktorého si zmyslí preveriť.
Rodičia, ktorí spravidla nemajú poňatia o pedagogike, o psychológii, o didaktike, o rôznych vedných disciplínach, o príprave učiteľov – títo rodičia budú hodnotiť ciele výchovy v matematike, informácie o vzdelaní učiteľa biológie, vyžiadajú si a budú študovať učebnice občianskej náuky, budú hodnotiť výučbu cudzieho jazyka.
Sú to samozrejme absurdné dôsledky návrhu R. Vašečku, ale možnosť takého postupu rodičov sa dostáva do zákonodarstva Slovenskej republiky.
Tu už nejde o článok Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého sa SR neviaže na žiadnu ideológiu. Tu ide o zásadné fungovanie slovenského školstva – verejného, súkromného aj cirkevného. Ak sa táto zmena zákona schváli, rodičia získajú absolútnu moc nad obsahom a metódami vyučovania.
Rodičia, z ktorých obrovská väčšina sú amatéri vo výchove aj v odborných otázkach vyučovaných tém.
O nemožnosti také niečo organizovať ani nemá zmysel sa vyjadrovať. Veď ako učiteľ zorganizuje výučbu podľa desiatich a viacerých rozličných svetonázorov rodičov?
Ak nejde o schválnosť od Richarda Vašečku, aby sa celé školstvo podriadilo jeho svetonázoru - tak ide prinajmenšom o absolútny zákonodarný amaterizmus.
