Keď sa Slovensko v deväťdesiatych rokoch otváralo svetu, iba sme tušili, ako môže spoločnosť fungovať pri takom krížení kultúr. Táto nadácia spoznala potrebu spoločnosti a začala sa multikulturalizmu už vtedy venovať. Rozprávala sa s migrantmi, systematicky dokumentovala ich osudy, a pomáhala tak im aj domácemu obyvateľstvu integrovať ich do nového života.
Festival Fjúžn, ktorý na tieto témy organizuje, nám už skoro dvadsať rokov pomáha lepšie porozumieť iným životom a akceptovať mnohoraké formy identity.
Keď k nám neskôr prichádzali ozveny multikultúrnej výchovy, nadácia ju začala úspešne rozvíjať – prakticky z ničoho, pretože na Slovensku sme s ňou nemali žiadne skúsenosti. Diskutovala s učiteľmi, s ktorými potom zostavovali efektívne učebné metódy a didaktické postupy. S pomocou učiteľov ich skúšala v praxi, aby potom mohla školiť stovky ďalších učiteľov. Dodnes túto tému neopustila.
Keď sa po roku 2000 začal rozvíjať e-learning, aktívne pripravovala učiteľov na prácu s ním, hoci pre väčšinu našich škôl to bola absolútna novinka.
Nadácia Milana Šimečku dlhé roky zachytáva svedectvá preživších účastníkov holokaustu. Tieto tzv. živé knižnice robí viacero slovenských nadácií, ale tu vznikol jeden z našich najväčších súborov osobných výpovedí obetí holokaustu. Dopĺňajú ho aj metodické materiály pre školy. Ponúka podklady nielen pre skúmanie priebehu a dôsledkov holokaustu, ale hlavne – pre vyučovanie o holokauste.
Nadácia citlivo reaguje na to, čo sa okolo nás deje – v školstve, v kultúre, v sociálnych vzťahoch, v médiách, v živote menšín, v osudoch chudobných a inde. Pomáha učiteľom prinášať tieto nové témy do škôl, rozvíja schopnosti učiteľov pracovať s deťmi od škôlky až po maturitu. Do nášho školstva vnáša (spolu s inými nadáciami) podnety, ktoré by sa bez nej (bez nich) do škôl buď vôbec nedostali, alebo s veľkým oneskorením.
Taká je napríklad jej systematická snaha o inklúziu menšín, s ktorou si naše školstvo desiatky rokov nevie poradiť. Nadácia nerozvíja iba vzdelávanie o inklúzii, ale ponúka praktické návody. Dlhodobo sa špeciálne venuje vylúčeným rómskym komunitám, hľadá efektívne a racionálne cesty a riešenia. Rýchlo zareagovala aj na potrebu venovať sa ukrajinským utečencom.
Vo forme videí, rozhovorov a dokumentov prináša nadácia mnoho príbehov utečencov, migrantov, Rómov, príslušníkov menšín, či „obyčajných“ cudzincov, ktorí sa ocitli na území Slovenska. Títo ľudia rozprávajú o svojich skúsenostiach, o emóciách, o pomoci či ne-pomoci okolia, o ťažkostiach integrácie, o premenách vzťahov s majoritou. Je to bohatá a živá kronika. Mnohokrát povie viac, ako najlepšie vzdelávacie materiály – a je prístupná na webe.
V rôznych programoch a v étose nadácie sa takto prejavuje silná snaha pomôcť slabším a vylúčeným. Nie almužnou, ale nastavením takého fungovania spoločnosti, aby sa mohli dvíhať zo svojej biedy a slabosti.
V čase, keď v našom školstve absolútne prevažovalo frontálne vyučovanie formou prednášania látky a následného odskúšania, bola Nadácia Milana Šimečku jednou z prvých, ktoré začali do školstva prinášať inovatívne metódy. Snaží sa prinášať najlepšie skúsenosti zo sveta, ale vždy tak, aby didaktické postupy v škole zodpovedali možnostiam a potrebám nášho školstva a detí. Často ukázala, ako vie dobre odhadnúť potreby školy.
Všetko má koncovku v školách, žiadny z týchto projektov sa nedeje len preto, lebo „sú naň peniaze“. Programy nadácie obsahujú aj školenia pre učiteľov všetkých stupňov škôl, dodnes to už budú tisíce učiteľov.
Z nadácie vyrástlo viacero silných osobností, ktoré dnes mimo nej pomáhajú skvalitňovať školstvo. V rôznych fórach a inštitúciách rozvíjajú multikultúrnu výchovu, mapujú potreby učiteľov a žiakov, spracúvajú a dokumentujú etnické problémy, vzťahy majority a minorít, históriu holokaustu, prinášajú odporúčania pre riadiace orgány školstva. Alebo pomáhajú pri manažovaní kultúry na Slovensku.
Samozrejmou je bezplatná distribúcia vlastných edukačných materiálov, knižiek, štúdií a databáz na webe nadácie. Granty, ktoré získava, jej totiž pokrývajú náklady na prevádzku, platy, honoráre lektorom, cestovné a prípravu publikácií. Neprinášajú nadácii žiadny zisk, dokonca profit zakazujú. Preto to, čo vznikne počas riešenia grantu, je zadarmo k dispozícii všetkým záujemcom.
Nadácia dokonca vlastní slušnú – verejnosti prístupnú – knižnicu na témy, ktorým sa venuje.
Na Slovensku samozrejme nepôsobí osamote, ale odkedy ju sledujem, vždy bola otvorená spolupráci s inými nadáciami a občianskymi združeniami. Nerozhliada sa však len po Slovensku, ale dlhodobo a systematicky spolupracuje so zahraničnými nadáciami a inštitúciami, ako je Dom Anny Frankovej Holandsku, Paideia vo Švédsku, Claims conference v New Yorku, Active citizen fund spomedzi tzv. nórskych fondov, Európska komisia, EVZ Stiftung a mnohé iné. A samozrejme, s viacerými slovenskými ministerstvami, s rôznymi samosprávnymi orgánmi na rôznych úrovniach, s výskumnými inštitúciami a vysokými školami.
Pri vzniku Nadácie Milana Šimečku v roku 1991 stáli osobnosti pomáhajúce rozkladať komunistickú moc, napr. Peter Zajac, Martin Bútora, František Mikloško, Peter Tatár, Miroslav Kusý a ďalší. Svoje meno dostala po vtedy už nebohom disidentovi Milanovi Šimečkovi. Tieto osobnosti jej vtlačili charakter aktívnej inštitúcie zasadzujúcej sa za rovnosť, slobodu a demokratickú vládu. Všetko prevtelila do svojich výrazných vzdelávacích aktivít a nepoznám situáciu, že by sa tomuto zakladateľskému vkladu spreneverila.
S Nadáciou Milana Šimečku spolupracujem tridsať rokov. Veľa som sa od nej naučil, veľa dobrého som s jej pomocou vytvoril a veľa podnetného som vďaka nej priniesol do slovenských škôl.
Pretože už tridsaťštyri rokov vychovávam budúcich učiteľov, viem veľmi dobre, ako jej aktivity pomáhajú aj vysokým školám, ktoré pripravujú učiteľov. Preto si spoluprácu s touto nadáciou veľmi vážim.
Prof. PhDr. Erich Mistrík, CSc.
