Pomenovanie „bratislavská kaviareň“ sa k nám dostalo asi prenosom z Čiech, kde „pražská kavárna“ označovala kombináciu bohémov, povaľačov bez reálnej a praktickej aktivity, špičkových českých intelektuálov a vizionárov. Boli to všetko intelektuáli, čo nemajú nič „poriadne“ na práci, len „mlátiť prázdnu slamu“.
Títo intelektuáli však (zväčša) mali a majú nadhľad nad každodennou skutočnosťou, vidia perspektívy, vnímajú svet a udalosti s odstupom a v kontextoch. Pretože nie vždy sú ponorení do každodenných bojov o život, dokážu kriticky posudzovať činy iných ľudí. V Čechách sa im spätne priznávali zásluhy o rozvoj českého národa. „Kavárna“ tak mala pozitívny i negatívny význam.
Politici v Čechách aj na Slovensku radi toto označenie používajú, aby sa vymedzili voči ľuďom, ktorí „nič poriadne“ neurobili pre štát, len sa povaľujú, zbytočne diskutujú a netušia, "ako to v reálnom svete chodí" – na rozdiel od politikov, ktorí musia „riadiť“ štát, a pritom sa v boji pre blaho národa občas v politickom boji aj zašpinia. „Kaviareň“ sa tvári, že je morálne bezúhonná, lebo nevstupuje do týchto zápasov.
Autorovi tohto textu nevadí, že považujú „kaviareň“ za povaľačov. Obávam sa však, že také hanlivé označenie ukrýva v sebe nebezpečenstvo rozdeľovania spoločnosti na „my“ a „oni". Tí druhí nemusia vždy vystupovať ako nepriatelia, ale vždy sú niekým, kým treba opovrhovať: „Kaviareň“ si totiž netreba vážiť, lebo nič praktické pre spoločnosť nerobí.
Práve pre tento opovržlivý postoj treba prestať s pomenovaním „kaviareň“. Pretože ak opovrhujeme jednou skupinou ľudí, otvárame si dvere pre opovrhnutie aj inými:
Bratislavčania začnú opovrhovať „sedlákmi“, čiže ľuďmi z menších sídel, alebo z dedín, lebo sa nevedia správať na recepcii a v slušnej reštaurácii. „Sedláci“ zasa budú opovrhovať Bratislavčanmi, lebo sú na cestách agresívni.
„Slušní ľudia“ začnú opovrhovať „somrákmi“, čiže bezdomovcami, ktorí sa nemajú kde umyť a nezarobia si na živobytie. Rovnako budú opovrhovať „Cigánmi“, lebo žijú v blate – v morálnom bahne aj v doslovnom blate, pričom len okrádajú „slušných ľudí“.
„Inteligenti“ začnú opovrhovať „robošmi“, teda manuálne pracujúcimi, lebo sa nevzdelali v ušľachtilých vedách a umeniach.
„Roboši“ začnú opovrhovať „inteligentíkmi“ a „študentíkmi“, lebo len vysedávajú, tárajú a pomaly nevedia ani vymeniť žiarovku.
Návštevníci podujatí alternatívnej kultúry opovrhujú tými, čo sledujú televízne seriály, lebo v „papučovej kultúre“ nevedia odhadnúť gýč a brak.
Všetci opovrhujú učiteľmi, lebo denne pracujú len pár hodín, pričom opakujú to isté a stále majú prázdniny.
„Kaviareň“ opovrhuje „krčmou“, lebo v krčme sa vulgárne nadáva a diskutuje sa len o futbale. "Krčma" opovrhuje "kaviarňou", veď sú to aj tak len snobi.
Všetci „dobrí Slováci“ opovrhujú Maďarmi, lebo nevedia poriadne po slovensky, Čechmi, lebo sú prefíkaní a „okašlali nás“ pri delení Československa. Opovrhujú aj imigrantmi, lebo prichádzajú zo „špinavých dier“. „Národniari“ opovrhujú „čechoslovakistami“ a naopak. „Smeráci“ voličmi iných strán, ale rovnako to platí aj naopak, v opovrhnutí „smerákmi“.
Mladí opovrhujú „starcami“, lebo nezvládajú moderné technológie. „Starci“ opovrhujú „mlaďasmi“, lebo sú namyslení a myslia si, že im patrí svet. Všetci opovrhujú Židmi, lebo chcú ovládnuť svet a nosia smiešne pačesy. Opovrhnutie sa obracia aj voči úradníkom, lebo tí len prekladajú papiere na svojom stole. Aj policajti si zaslúžia opovrhnutie, lebo ich ľudia považujú za hlúpych.
Každý podobný pohľad v sebe nesie opovrhnutie a zárodok alebo aj poriadny kus nenávisti.
Kto sa takto vydeľuje a považuje seba za lepšieho, ako sú tí druhí, si neuvedomuje, že všetci títo ľudia žijú v jednej republike a že každý si môže svoju úlohu v spoločnosti poctivo zastať.
Inteligent by sa bez robotníka nepohol, lebo by mu doma tiekla voda. Robotník by bez inteligenta nemal ani poriadnu vŕtačku. Mešťania by bez sedlákov nemali čo jesť, sedláci by bez mešťanov nemali nemocnice. Slováci by bez Maďarov nemali guláš a bez imigrantov by nemali oštiepok, čipky, bratislavský Dóm, Kiu... Všetci by si bez úradníkov ani nekúpili lístok na MHD...
Rozdeľovanie podľa názorov, životného štýlu, miesta v spoločenskej hierarchii vedie nakoniec len k nenávisti. Preto treba prestať s používaním podobných označení.
Samozrejme, ak sa stratí slovo, nenávisť ani opovrhnutie ešte nezaniknú. Ale ak sa podobné slovo-hodnotenie slovo objavuje príliš často, podporuje sa ním opovrhnutie a nenávisť.
