Preveríme čítanky na predmet slovenský jazyk a literatúru a v ich najbližšom vydaní zabezpečíme, aby sa v nich vyskytovalo 20% slovenských spisovateľov, v ďalšom vydaní už 25%. Budú to tí, čo buď písali po slovensky, alebo žili na Slovensku, alebo mali slovenské štátne občianstvo.
Určite budeme veľkorysí, preto zahrnieme aj tých, čo mali československé, rakúsko-uhorské, prípadne uhorské štátne občianstvo a písali slovenčiacou češtinou alebo latinčinou – postačí, ak pochádzali z etnicky čistých slovenských rodičov.
Zabezpečíme tak rozkvet pôvodnej slovenskej literárnej tvorby. Spisovatelia budú vedieť, že sa dostanú do čítaniek, čiže budúce generácie sa budú o nich učiť, preto začnú aj viac a rýchlejšie písať.
Ešte musíme vymyslieť spôsob, ako to urobiť v učebniciach maďarského jazyka pre školy s vyučovacím jazykom maďarským – budú v nich prevažovať slovenskí alebo maďarskí umelci? A čo s učebnicami anglického jazyka?
Preveríme učebnice hudobnej výchovy, výtvarnej výchovy, umenia a kultúry – zabezpečíme, aby sa v nich pracovalo hlavne so slovenským umením (podmienky viď vyššie). Samozrejme, tých 20-25% je spodná hranica, môžeme začleniť oveľa viac slovenských umelcov. Ale ak budeme skromní, tak vystačíme s dvoma sochami Jána Kulicha popri štyroch maľbách Picassa a štyroch maľbách Banksyho.
Slovenskí umelci začnú masívne tvoriť nové maľby, sochy, inštalácie a skladať ľudové či džezové skladby, lebo budú vedieť, že sa budúce generácie o nich budú učiť.
Preveríme učebnice dejepisu. Upravíme ich tak, že 20% textu (a neskôr 25% ) bude o slovenských dejinách, zvyšok môže byť o svetových dejinách. Veď predsa hlavné bitky druhej svetovej vojny sa odohrávali na území Slovenska, tak nebude problém trochu upraviť jej dejiny. Aj ilustrácie a ukážky v učebniciach dejepisu prispôsobíme tomuto pomeru. Nie je potrebný portrét Napoleona, veď to bol Francúz – radšej dáme bratislavský Primaciálny palác, kde bol podpísaný mier s napoleonským Francúzskom. Problém je, že ten palác nestaval Slovák, ale Rakúšan...
Preveríme učebnice geografie. Predsa nie je možné, aby sa deti učili o sopkách na Jáve alebo na Islande. Uprednostníme Poľanu, veď to je naša, slovenská sopka.
Aj v učebniciach prírodopisu predsa nebudeme deti učiť o cudzokrajných žirafách a slonoch. Tie nech si idú deti pozrieť do zoologickej záhrady. V škole budú mať 20% (25%) informácií o kukučkách, medveďoch (hnedých!), vlkoch, a hlavne o kamzíkoch, to je také naše, slovenské zviera. Ak zvýši čas, potom nech si pozrú nejakého afrického leva.
Aby sme mohli naše ciele plniť, vybavíme od budúceho roka školskú inšpekciu kalkulačkami, aby mohli inšpektori rátať pomer slovenských a ne-slovenských ukážok, ktoré učitelia využívajú na hodinách. Zároveň ich vybavíme dôkladným školením v genealógii, aby mohli skúmať pôvod spisovateľov, umelcov, politikov, o ktorých sa na hodinách rozpráva – aby sme mali istotu, že naši učitelia učia skutočne o Slovákoch.
Ako tak čítam po sebe tento text, musím konštatovať, že moje návrhy sú prinajmenšom nevkusné. Asi som nemal dobrých učiteľov.
