Kde je Starbucks?

Chýba mi take-away káva. Ja viem, naše presá, kapučína, latéčka (alebo lačiatka ako hovoríme so sestrou) sú omnoho kvalitnejšie (myslíme tie talianske, šakhej?) ako tie americké. Uznávam. Ale ja chcem ísť po ulici, v ruke zvierať teplý papierový pohárik a odchlipkávať si z obrovskej kávy. Ozaj, kde v … trčí v Európe chai latté? Je čas vylodiť sa, my dear. Naposledy som kamaráta po jóge nahovorila, aby sme išli do kaviarne, ktorá ako jedna z mála predáva kávu „do téglika.“ Upotení, v teplákoch, sme na Hviezdku sedeli s kávičkou, croissantom a pozerali ako sa pomaly rozbieha rozospatá nedeľná Bratislava. Keď som sa vrátila, chýbalo mi aj chodenie. V NYC som chodila každý deň, niekedy aj hodiny. Doma som sadla do auta, na prvej, maximálne druhej križovatke som sa nasrala a už to išlo. Nasledovalo parkovanie po troch kolečkách. Potom prišla moja premiéra s odťahovkou magistrátu hl. mesta, ktorá má ceny také, že kebyže ma tam nevezie segra, na fleku sa rozplačem. Ale chcela som udržať fasádu vzoru staršieho súrodenca. Začala som chodiť pešo. To je jedna z vecí, v ktorej mi nezabráni nič. Nemôžem sa vyhovárať, že v BA sa nedá chodiť, alebo že to „nie je ono.“ Je to ono, úplne. Kým vyšlapem celý náš kopec, zväčša v hlave preriešim dosť závažné veci, len tesne za dverami zase všetko zabudnem. Možno sa nadobutnuté vedomosti odplavia cikaním, ktovie. Skypovala som s kamarátkou z New Yorku, a ona mi hovorila, čo zase vyviedol jej frajer, že včera boli v Pipe, a že na mňa mysleli, ako sme tam spolu sedeli a od pol štvrtej pobede popíjali a jedli tapas. A že či si to pamätám… Ty vole, pamätám si všetko a chcem tam s vami vysedávať, nad hlavou lustre, čašníci milí a fajčí sa vonku. Píše mi cez skype: poďme volať. Rýchlo zistíme, že na počítači, za ktorým sa práve nachádza, by musela mať headset. Skôr ako stihnem napísať „škoda,“ píše ona, že jej frajer beží dole kúpiť headset. A že „I love New York! Všetko dostaneš všade.“ A ja ju presne vidím, ako krčí svojím pekným nosíkom a od radosti, že tam býva, tlieska ručičkami s nalakovanými nechtami. Tak kričím aspoň cez instant message „aj ja, aj ja!!“ a ona kričí naspäť „už príď, I miss you soooo much.“ Rozlúčime sa s citátom od nebohej Anny Nicole Smith, ktorý hovorila svojmu už tiež nebohému synovi a my sme sa smiali, že ona je fakt blázon, a fakt ftipná: „I love you like all the little fishies in the sea.“ To je ďalšia vec na Amerike: nikde sa city nevyjadrujú tak ľahko. Tie frázičky sú zázračné! Netvrdím, že sú vždy stopercentne waterproof, ale čo na tom: medzi babami sa to žiada rovnako ako ironické škádlivé poznámky, ktorými sa z čistej lásky častujem s mojimi slovenskými kamarátkami. Ďalšia kamarátka mi píše, že išli hore Manhattanom a mysleli na to, ako sme si skoro zodrali nohy, kým sme vyšlapali od Penelope’s k múzeám. Ale bolo krásne. Bola by to bývala škoda nevyužiť. Penelope’s je podniček, kde som sa s ňou a jej manželom stretávala v nedeľu na brunch. Zbytočne budem hovoriť, ako mi obdivaja chýbajú, a rovnako aj vajcia s lososom, sause hollandaise, kôprom a masívnymi hranolkami. Môjtyslovenský bože – presne s tými hranolkami, ktoré by som si predtým nikdy nedala s tým, že fuj, odporný americký fastfood. Pri tom by som európsky mykla plecom a zahlásila, že ten a ten americký politik je úplný … a že Amíci celkovo… No neni to kultúrny národ, né. Len neviem prečo tí blbí NewYorčania sedia každú nedeľu v Lincoln Center na koncerte klasickej hudby a je vypredané. Teraz by som za tie tučné pníky, ktorým hovoria home made fries, dala poľ kráľovstva (to ľ tam má byť – po vzore výzvy veteránov Slovenskému rozhlasu). A za jeden celkom maličký Starbucks za rohom. Lacné knihy. Aktuálne knihy. Časopis New Yorker. Dobré jedlo. Bookstores na každom kroku, kde môžem sedieť a čítať si celý deň, aj časopisy! A bez: „to tu nie je na pozeranie ale na kúpenie.“ Ľudí, ktorí si na ulici nahlas spievajú s ipodom. To musím ešte natrénovať. Zatiaľ zvládam len v tmavých uličkách, po dôkladnom prezretí, že na okolí naozaj nikto nie je. „She wore a raaaaaspberry barret. The kind you find in a second-hand store,“ otočka, otočka, úúú.