pyta vela jest Zoznam autorových rubrík: BA, I heart NYC, Sloh z prázdnin, Súrodenci Hyčkovci, Súkromné, Nezaradené
Plamenne som o tom diskutovala v lete s kamarátkou v Londýne. Že muži v ich Soho a v nujorskom Soho sú rovnako gay, aj keď sú de facto heterosexuáli. Vezmime si chlapíka v bielom tričku s hlbokým výstrihom do véčka, vo svetri s pičkovým vzorom, jachtárskych kraťasoch, a keckách, z ktorých trčia dve dokonale štíhle nohy, naboso. Ako má žena dekódovať, či je to mladý milionár s vlastným (gay) štylistom alebo len mladý gay, ktorý na jar prelistoval priveľa módnikov?
V New Yorku je vždy módne niečo iné. Cez rôzne surové zeleninové výtvory, nedávno kórejskú haute cuisine a jednoduché nudle za haute ceny sme sa prepracovali až na bod nula – k slanine. NYC sa po rokoch zosmiešňovania fellow vidieckych Američanov rozhodlo vrátiť k svojim koreňom. A mňa napadá: nebolo by bývalo jednoduchšie presťahovať sa na Oravu?
TAKEN je, ako hovorí oficiálna webstránka, „akciou prešpikovaný medzinárodný triler, ktorý vás priklincuje k stoličke od začiatku až do konca.“ Medzinárodný – áno, made in USA, s Lucom Bessonom ako spoluscenáristom a producentom, Pierrom Morelom ako režisérom a Liamom Neesonom ako hlavným hrdinom. O sémantickej správnosti ostatných slovných spojení budeme trochu polemizovať.
Na začiatku má človek samé krásne predstavy. Slastne ho za počítačom strasie, keď dostane novú správu alebo keď je ten druhý online. Rozhovory trvajú dlho do noci. Obidve strany bazírujú na tom, že človek môže a musí! byť sám sebou (sediac zhrbený za stolom vo flakatej mikine podáva o sebe svetu vysoko-objektívne pravdy). Žiadna pretvárka. Odteraz budeme nerozluční, hovorí si a v duchu plánuje, ako spolu budú chodiť na koncerty, výstavy a lyžovačky. To sú predsa aktivity, ktoré má ten druhý vo svojom profile uvedené ako obľúbené. Ani match.com by ich nepopáril lepšie.
Moje dnešné idylické ráno pri chlebíku s maslom a marhuľovým džemom bolo prerušené ako keď ihla na platni dobehne na škrkanec. Chlebík dobrý, slnko svieti, pracovať sa pracovalo a v novom New Yorkeri je článok o Princeovi. Ako veľký fanúšik sa poteším a čítam si. Prince prichádza na scénu svojej novej LA mansion v teplákoch a flip-flopoch nastoknutých na bielych ponožkách. „Ako gejša,“ okomentovala Claire Hoffman, autorka článku. Rozprávajú sa o jeho novej knihe a netrvá dlho (4. odstavec), kým vytiahnu Svedkov Jehovových, ku ktorým Prince konvertoval pred siedmimi rokmi.
only in nu jork sedíš o pol jednej na rannej káve, pri vedľajšom stole bielo-biela Nordka, v XXL tričku (No more fashion victims!) a hrubých brýloch s najtmavším Černochom akého si vieš predstaviť. obidvaja ležérne unfashionable, cítiť za tým hodiny námahy. Nemusíš povedať ani slovo, stačí kukať. V nedeľnom hluku sa miešajú poľské servírky s francúzskymi, pre radosť začínajúcich režisérov. V parku nafetovaní rockeri spievajú live do skoku arabským predavačom jabĺk, dnes je trh, všetko organic, ochutnajte! Ako to vyzerá, keď spolu krátkozraká Nordka a urastený podkrivánsky Černoch fffff? Ako black and white cookie, ktorý dostaneš len tu, only in nu jork.
Hore Parkovou (avenjú), cez obed, tristo stupňov, trilión ľudí. Všetci obrovskí. Ani nie tuční, ale vysokí, statní, akoby len teraz dobojovali proti Juhu, vystúpili z minulosti a natlačili sa na ulice Manhattanu. Nejaký latino závozníček na mňa z auta zapíska. Potichu zanadávam. Ale čo pánbožko nechcel – ja sa tlačím davom obrov, ktorý sa mi nechce vyhnúť, a závozník je rovnako zapchatý v premávke. Tak ideme paralelne, on popiskujúc, ja popičujúc. Smog ma štípe v nose. Mesto ma štípe v nose.
Je dokonalé, ešte nie príliš horúce popoludnie v New Yorku a pred kinom na Broadway a Devätnástej stojí eklektický rad zložený s tínedžeriek v kraťasoch, vyletnených žien v šatočkách, pár postarších dám a niekoľko gay dvojíc. Keď sa ozve zvučka Sex and the City a na plátne sa objaví logo HBO, ľudia nadšene zaujúkajú a zadupkajú.
Moja kamarátka mi pred návštevou New Yorku opisovala svoje plány párenia. „Nájdem si sošného černocha, s ktorým budem mať krásne mliečno-čokoládové dieťa, alebo semi-známeho rockera, a ostanem tam!“ vyhlásila s entuziazmom. Pozrela som sa do vedľajšieho kresla, kde za hlasnej barovej hudby pochrapkával jej zalkoholizovaný drahý, mäkké bruško vykúkajúce z nevkusných texasiek, zubný kameň viditeľný z jedenapolmetra. Chápala som jej nadšenie. A nemala som v tej chvíli srdce povedať jej ako to je naozaj.
Woodino, Woodino, zase si išiel tam, kde ti to nesvedčí. Jednak Anglicko, jednak veľká DRÁMA. V Cassandra’s Dream sme sa dočkali toho, čo ide pánovi Allenovi najhoršie. Vážny tón, morálne dilemy a pád človeka ako to režisér obdivuje u iného (veľkého) režiséra.
Netreba veľa, v podstate len pár ingrediencií. A potom znôšku ľudí, ktorých domáca pálenka zaručene vyhodí zo zabehaného alko-konceptu. Srandovné je, že keď som začala variť, písala mi jedna z mojich redaktoriek, že „či v USA varíme slovenské jedlá, kde berieme prísady, a ako to Neslovákom chutí.“ Odpísala som jej, že mi od sporáka práve vychádza prúžok kapustnicovej vône, a že sa skladá z týchto vecí, v chronologickom poradí: španielska klobása, alias chorizo. Ukrajinské údené z poľského mäsiarstva. Organická kyslá kapusta zo supermarketu, americká. Sušené dubáky z talianskeho lahôdkárstva. Bobkový list a korenie. Druhý chod makovník z Moisheho kosher pekárne na Druhej avenue. Pekár (Moishe?) je podľa sortimentu babkovských koláčov pôvodom z východnej Európy, má kepele a sivú bradu. Vždy čakám, že si nejaký chlp budem vyťahovať zo zubov, ale doteraz boli všetky makovníky a tvarohovníky bezchybné a s gráciou konkurovali tým z Miletičky.
S tridsiatym piatym dňom hmly sa migréna zobudila extra svieža. Pri perspektíve nevetraného a hlučného lietadla si pomädlila ruky a entuziasmus ju neprechádzal až do Prahy, kde s hrôzou zistila, že nesedí ani priamo za biznisom, ani vedľa seba nemá voľné sedadlo. Práve naopak – sedadlo vedľa sa plne vyplnilo stereotypne obéznym holohlavým Američanom s opuchnutými očkami a s pocitom, že musí s celým svetom, a zatiaľ teda s ňou, zdieľať svoje životné príbehy. Frajerka Češka z Tábora, aha fotky. Takto sa nedá čítať, búšila migréna protestne do čelovej steny. Potom Američan bez varovania vytrčil tučnú paprčku so žoviálnym Ja som Mike. Podávanie rúk migréna neznáša, ale je príliš slušná na to, aby dokázala zabrzdiť automatické podanie naspäť. Mikeova ruka vyzerala akoby si ňou nedávno škrabal zaparený zadok, migréna sa cítila veľmi veľmi nehygienicky a len s ťažkosťou odolala nutkaniu ísť sa vydrhnúť horúcou vodou na záchod.
Posledný týždeň bol prehliadkou zlých správ. Ľudia boli diagnostikovaní na fatálne choroby, samovraždili sa, umierali. Každý deň som ďakovala za to, že nič z toho sa netýka priamo mňa a „mojich“ ľudí. „Asi sa nejako zásadne menia hviezdy,“ povedala mi jedna kamarátka, po tom ako sa posťažovala, že prepadá depkám. Prišlo mi nespočetne veľa skutočne srdcervúcich mailov a nespočetne veľa nariekavých mailov. Nechcem zmenšovať drobné životné tragédie, poznám to na sebe: niekedy aj nečakaná vyrážka vo výstrihu pokazí človeku deň. Všetci sa vieme dostať do splínu z najrôznejších banálnych príčin, ktoré sa nám v danom momente, úprimne, zdajú byť rovnako významné ako vojna či etnická čistka.
Prvý raz som ju videla na výstave v jednej galérii v Soho. Bola to akcia sršiaca mládežnícko-inovatívnym prístupom k umeniu. Exponáty mali názvy ako „Bicyklík, konvica a laskonka“ a dielo pozostávalo z malého bicykla, konvice a laskonky premyslene pohodených na podlahe a posprejovaných zlým graffiti.
Dnes mi pri raňajkách zabehol bajgel, keď som si v New Yorkeri prečítala stĺpček o schizofrenikoch s názvom „Všetci sme Larry David.“ O sebe som to vedela, ale dosť mi odľahlo, že sú v tom aj ostatní.
Na čítaní v Carnegie Hall včera večer outovala J.K. Rowlingová, autorka Harryho Pottera, riaditeľa Hogwarts Albusa Dumbledora. Vraj ho vždy vnímala ako gaya a indície sa dali nájsť medzi riadkami, najmä v poslednom siedmom dieli, kde sa spomína jeho blízky vzťah k čarodejníkovi Gellertovi Grindelwaldovi. To zodpovedalo aj otázku z publika, či Albus vôbec niekedy našiel lásku. Fanúšikovia prijali novinku s nadšením.
Moja suseda tvrdí, že v potravinách stretla Juliu Roberts. A minule išla v dome svojho známeho vo výťahu s Drew Barrymore. „Tá najmilšia osôbka, chcela mi vyhovieť, tak sa so mnou zviezla hore napriek tomu, že išla dole do práčovne.“ Ale moja suseda aj dosť hulí. Raz mi rozprávala, že spanikárila, lebo doma nemala zásoby a potom našla balíček v mrazáku. „Vieš ako, my umelci.“ „Ale veď ty si ortodoxná židovka!“ nejde mi to dohromady. „Iba pôvodom. Orotodoxáci aj tak všetci drogujú,“ hovorí ona. Musím sa nabudúce pozrieť na toho rabína čo býva naproti a na jeho šesť detí.
Katulík sa jeduje, že si nechal slnečné brýle v Prahe. „Kto mohol vedieť, že piateho októbra bude v New Yorku 28-stupňové leto,“ hovorí nad palacinkou s javorovým sirupom a ja hovorím, veľmi nervózne, „psssssssst!“ pretože som už 52 minút na telefóne s ticketmastrom.
Migréna v dolepozerajúcom psovi sa s každým hlbokým nádychom a výdychom, ku ktorému ju nabádal inštruktor, stupňovala. Sila jógy, pomyslela si Hanka a snažila sa sústrediť na niečo iné ako na prenikavo bolestivý závan vonnej tyčinky a ľalií, čo stáli na parapete. Pozrela sa doľava - cez pani v ružových cyklisťákoch, ktorá si pri póze pomáhala hlasnými vzdychmi, jej dolná čakra sa zjavne otvárala celkom úspešne – von oknom. Zospodu, dole hlavou, vyzeral mrakodrap Chrysler rovnako náramne.
Na Slovensku je najväčší prehrešok odniekiaľ prísť a potom o tom dokola básniť, ale nemôžem si pomôcť. Som z New Yorku doma presne tri mesiace a občas zatúžim po tých najdebilnejších amerických symboloch.
