Maja-Maya-Zuzana

Išla som na Oxford Circus stretnúť sa s kamarátkou na obed. Oxford street bola príjemne prázdna, nie ako keď sme boli s Ajou prvýkrát v Londýne. Vtedy mi zo záplavy handričiek úplne preskočilo. Ťahala som ju po všetkých obchodoch, úporne rozmýšľajúc, akú kombináciu vecí si za tých stredoškolských 50 libier môžem dovoliť. Donútila som ju prejsť kompletnú Oxford street trikrát. Predierali sme sa spotenými turistami, mne vyliezali oči z jamiek a z uší sa mi parilo. Nakoniec sa Aja rozrevala, že už fakt nevládze a ja som si v panike kúpila jedno tričko za 49.90. Po druhom nosení som si naň vyvinula alergiu, keďže bolo z látky silne pripomínajúcej skafander.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (106)

Odvtedy som sa Oxford street vyhýbala ako čert svätenej a keď som bola v Londýne, vybíjala som si svoje nízke nakupovacie pudy na menších a vtipnejších úsekoch. Okrem toho sa postupom času rozvíjala aj moja schopnosť bez dlhého váhania minúť rekordne veľa peňazí za veľmi krátky čas. Už dosahujem takmer dokonalosť, lenže človek by mal svoje méty stále zvyšovať…V Londýne mám kamarátku, ktorá je mojím anglosaským nakupovacím proťajškom. Myslím, že nás univerzum spojilo v Sydney za jednoznačným účelom – po útrpnej mladosti, ktorú som prežila nakupovaním s amatérmi, som pred 7 rokmi našla v Austrálii spriaznenú dušu, druhú polovicu môjho nakupovacieho ja, alebo aj jang, ak chcete. Okrem toho, že je Maya profi shopper, je aj strašne milá a vtipná. Melie síce rýchlo, ale to čo hovorí, stojí za to.Rozprávala mi, že po tom ako sa rozišla s dlhoročným priateľom, nemá veľmi chuť chodiť von a že na rande aj tak vždy príde nejaký kripel alebo sa z dobrého rande nejaký kripel vylúskne po pár týždňoch. Tak si povedala, že končí. Lenže Maya je veľmi pekná a s podrezaným jazykom a rýchlymi reakciami dostane každého chlapa do kolien (furt máme niečo zadarmo, keď s ňou sedím) a tak sa ponuky na stretnutia sypú napriek zvolenému sociálnemu celibátu. Mayina nová technika ma očarila. Pri poslednej známosti sa zo seba všemožne snažila urobiť úplnú kravu. Najprv sa vyhovárala, že nemôže ísť do reštaurácie, pretože je len plody, ktoré neboli obraté násilím, ale samovoľne odpadli zo stromu. Na ďalšie pozvanie zahlásila, že v ten večer to neprichádza do úvahy, pretože si lisuje rastliny do herbára (dievča, ktoré žúruje do rána, potom ide na hamburger a ráno vyrazí do svojej absolútne komerčnej práce, kde zarába toľko, že si po pár rokoch kúpila s kamarátkou byt). Mladík bol ale neodbytný. Nepomohli ani reči o lietajúcom jednorožcovi ako o jedinom vhodnom prepravnom prostriedku. A tak sa milá Maya pri telefóne zamyslela, a postavila chlapca pred hotovú vec: „Vezmi ma do Ivy a ja o tom rande budem rozmýšľať.“ „Vybavené,“ povedal on a ona zajtra ide na večeru do najdrahšej reštaurácie v Londýne. (Neodpustila si vybavenie parkovacieho miesta pred podnikom. Na jeho prekvapené: „Ty snáď pôjdeš autom?“ odpovedala: „Nie. Ale kde mám akože odstaviť jednorožca?“).Zatlieskala som. Bola som trochu v šoku, ale strašne sa mi to páčilo. To nám tu treba. Nebáť sa dupnúť našimi peknými nožičkami namiesto skromného uspokojenia sa so „skočením na kávu,“ na ktorú nás dotyčný nadržanec zavolá, aby nás na smrť unudil rečami o sebe. A v závere nielenže nás nechá vytiahnuť peňaženku ale aj zaplatiť svoj diel vrátane sprepitného.Na koniec tretia vec, ktorá ma v Londýne očarila (galérie a reštaurácie si môže každý vyšetriť sám podľa vlastného vkusu). Po nočnom pochode z Brick Lane k London Bridge via Tower Bridge, kde sme v mlákach skoro postrácali ihličky a úctu, sme sedeli u kamarátky Zuzany, ktorá bola taká zlatá, že si ma nasťahovala na tri noci domov. Emigrantsky sme popíjali becherovku s tonicom v rámci „kapurkovej.“ Zrazu začala Zuzana šermovať rukami, nech si pozriem reklamu, ktorá práve bežala. Close up na torzo toho neuveriteľného modela, ktorý hral v Sex and the City priateľa Samanthy. Niekoľko sekúnd niečo s úsmevom hovoril. Potom bol packshot, ktorý ukázal, že je to reklama na čokoládu. „Čo hovoril?“ spýtala som sa Zuzany. „Netuším,“ povedala, „ ale neni dokonalý?“ Na sklo stolíka mi odkvapla slina. „Zajtra si tú čokoládu musíme kúpiť.“„Mhmmmmmm.“Sklený pohľad Zuzaninho priateľa….A ja sa pýtam: na čo čakáte, slovenskí copywriteri? Sme pripravené na to, že nám niečo predáte sexom. Ale naozajstným. Žigov a „Oci, mám Axu“-ov neberieme.