Nyúlacska uvádí

Čašníčka Gabi nesie gulášovú polievku ešte skôr ako dojeme fašírky. Najlepšia - s mäkkým mäskom, tak akurát štipľavá, so zemiakmi aj haluškami. Popri perkeltoch, tekvici, rezňoch a všetkom ostatnom sa pri nás zastaví majiteľka Cica. Má hrubý chrapľavý hlas, brýle s obrovským zlatým rámom, na krku perly a zásteru vytiahnutú tesne pod prsia (ktoré zase nie sú až tak vysoko). Každé dve minúty sa ma Gyula pýta, či mi chutí a ponúka mi zo svojich jedál. Všetko je výborné, stará dobrá uhorská kuchyňa. Moja babina varí veľmi podobne a tiež mi ku každému mastnému mäsku („to nie je mastné, to je šťavička!“) naloží plný tanierik šalátu v octovom náleve – pre zdravie. Medzitým sa dotrepe pán predávajúci alabastrový stĺp. U Cicy sa dá počas obeda vraj kúpiť úplne všetko, a ešte vám to aj donesú rovno k stolu. Dohučí pán na novej motorke, mliečny brat Gyulu – jeho mama kojila zároveň s ním aj Gyulu, keď jeho mama nemala mlieko ani peniaze. Starý saxofonista, ktorý si z hrania v Československu pamätá pár slov a všetkých našich jazzmanov, sa pýta, koľko dal za mašinu. Ten len mávne rukou, nech to nechá tak, ale niekto okamžite zavalí „vyfajči mi k…t, koľko?!“ a už sa zase všetci chichúňajú a padne sto kurva azanyádov a smerových určení s koncovkou „ba“ + využitím ženských pohlavných orgánov. Príde „Doki,“ lekár, ktorý má prax hneď nad podnikom. Cica sa oňho opre prsami a hovorí mu, že čo jej je a zároveň sa pýta, čo si dá. On že nič, musí ísť pracovať. Neprichádza do úvahy, Cica už pred neho stavia polievku. Doki určí jej diagnózu a rozpráva, že na diaľnici havaroval kamión. Šofér zaspal za volantom, voz sa prevrátil. Prvá správa v rozhlase bola „prevrátený kamión – 300 mŕtvych.“ Potom sa zistilo, že kamión prevážal tritisíc zajacov. Rozutekaných preživších zvyšok popoludnia naháňali policajti. Na koniec historky sa dostaví aj pán preslávený tým, že v Intercontinentáli kradol hosťom spred dverí topánky, ktoré tam nechali na čistenie a ktoré potom popredal. Všetci sa zase idú pocikať od smiechu, ako rozpráva nové zážitky. Gyula mi občas prekladá, ale zhodujeme sa, že keby som tieto dve hodiny hovorila po maďarsky, fakt by sa to oplatilo. Aj keď nerozumiem, musím sa stále usmievať, hrozne sa mi ten taliansko-grécko-libanonský komunita-štýl páči.Jeden hudobník leží v nemocnici a niekto mu od Cicy nesie jedlo, takto to funguje so všetkými. Dozvedám sa, že iný hudobník vydal album, a médiá sa oňho absolútne nezaujímali. Tak naschvál vypadol z električky a na druhý deň hneď uverejnili reportáž aj s fotkami. V závere bola krátka poznámka o novom cédéčku. Po jedle si dávame čerstvé jahody a ja sa teším, aký zdravý obrat, no zrazu príde niekoľko tanierikov a na nich fánky – šišky. Poposúvame si ich po stole, každý si odkusne a podá ďalej. „Nyúlacska, neser ma a jedz, lebo ťa pošlem domov,“ hovorí Gyula a utiera si z fúzov broskyňový lekvár. Pýtam sa, čo je nyúlacska. „Nyúlacska uvágyí,“ rehoce sa Gyula. „To je česky.“ Nechápem. Ňúlačka je zajačik a „uvádí“ znamená pre jednu generáciu maďarských detí tiež zajačik. „Uvádí“ bolo samostatne napísané na obrazovke a ako jediné ho z celého „Ústřední pújčovna“ a "jak si krtek vysloužil kalhotky" vedeli prečítať, preto si mysleli, že je to názov. Keď som už presvedčená, že nemôže nič viac prísť, objedná Gyula ešte jeden dezert: fašírky s uhorkou. „Dobré?“ pýta sa ma. Kurva jó.