Na raňajky si dáš tuňáčka v konzerve a bagetu (najvýhodnejší pomer cena-výkon) a keď vidíš po pláži prichádzať ženskú so psom, vieš, že za chvíľu otvoria beach bar. Po blahodarnom brazílskom presse si vyzdvihneš svoj surf a odvlečieš ho po tej drevenej lávke, čo vedie pomedzi šachorinu na pláž.
Rozkukávaš sa a hľadáš vo vode svoj spot. Na pláž pomaly prichádzajú ďalší ľudia, je ich málo: kde-tu nejaký penzista, ktorý prišiel vybehať svojho starého psa, niekoľko surferov, čo chcú pred robotou chytiť pár vĺn, no a inštruktor so svojou skupinkou. Buď si istý, že flek, na ktorý inštruktor zavedie svojich pinguínikov v identických rental-neoprénoch, je dobrý aj pre teba. Je to síce Nemec, ale treba uznať, že po tých rokoch, čo zavesil v Deutschlande školu a marketingovú prax v T-Mobile na klinec, sa tu vyzná ako lokál, a jeho žiaci vždy vychytia najlepšie vlny.
Navlečieš sa do neoprenu a bežíš. Prvé chodidlo, čo namočíš do tej 17-stupňovej vody okamžite vyšle do mozgu strelu a na pár sekúnd ťa roztrasie ako pudlíka. Chcelo by to aj botičky, hovoríš si, nabudúce, nabudúce. V momente, ako sa hodíš na dosku však na pocit zimy zabudneš.
Vlny sú tu fakt ideálne, žiadny boj, po chvíli pádlovania už sedíš pár metrov od inštruktora, a jeho motivačné reči ti pripomenú učiteľa zo seriálu Opičí kráľ. „Učiteli, učiteli“ počuješ v duchu škriekať Sun Wu Kunga a smeješ sa ako imbecil sám pre seba, už na teba aj kukajú učiteliho žiaci jak na blázna.
Pár minút sedenia v tej arktickej vode a tebe treba čúrať. Normálne by si neváhal, a okamžite to pustil, krásne to v neoprene hreje, ale minule ťa niekto vyplašil, že sa to nemá robiť, lebo žralok ťa podľa toho vycíti na nejakú neuveriteľnú vzdialenosť. Tak držíš, a čakáš na vlnu. V diaľke vidíš prichádzať krásny setík, už počuješ ako učiteli zadeľuje vlny svojim žiakom – „Gertrude, ty berieš prvú, Jochen druhú, ...“ Prvú určite nie, lebo tie ostatné ti padnú na hlavu, keď sa vynoríš, hovoríš si a škodoradostne zhodnotíš, že Gertrude skóruje peknú klincovačku.
Keď chytíš prvú vlnu a hneď sa postavíš, od vzrušenia sa ti po sekunde šmykne noha a ty pleskneš do vody. Na tvári máš však taký šťastný úsmev, aký tento ani podmorský svet ešte nevidel. Dal si svoju prvú real vlnu! Extrémne motivačné, takže aj napriek tomu, že máš presilenú ruku z pádlovania sa vraciaš naspäť. Ešte aspoň jednu, hovoríš si znova a znova.
Po nejakom čase odchádza učiteli, a na jeho miesto prichádza iný inštruktor s novou skupinou. Počuješ ako sa ho niekto pýta, či sú tu žraloky. Zbystríš pozornosť, a keď lámanou angličtinou povie, že áno, ale nie moc často, pocítiš ako ťa nečakane zavalí teplo. Kruci, tak si si nakoniec cvrkol, a práve teraz!
Čas dostať sa čo najskôr z vody, lebo vieš, že to zbesilé pozeranie sa okolo seba a hľadanie plutvičky na hladine je tvoj klasický panic attack. Posledná vlna, aj tak už sa more napĺňa, za chvíľu je tu high tide. Dnes bol tvoj deň. Tschűss učiteli!
