Potkany, psychopati a ešte jedno slovo na p

Jeden týždeň sme mali pred domom hromadu odpadkov. Normálne ich smetiari odnesú. Ale neodniesli a ja som mala pod oknom smetiskovú barikádu. Celý dom smrdel ako Benátky v stredoveku, tým odporným puchom, ako keď v 30stupňových letných teplotách 3 dni nevysypete kýbel, v ktorom je okrem zabitého tchora, pokazeného kuraťa z nemenovaného potravinového reťazca pýšiaceho sa skvelými cenami aj vytečený skysnutý melón. Keď sa prechádzate po Washington Square parku, môžete pozorovať bujaré naháňajúce sa veveričky. Sú ohromne zlaté, ale keď sa človek pozornejšie zadíva… veverička, veverička, alebo nie?, veverička, potkan, potkan! Možno existuje súvislosť medzi falošnými vevericami a odpadkami na uliciach, ktovie. Nemajú tu O.B. mini. Neviem, či z toho mám vyvodzovať rovnicu, na konci ktorej je dosť signifikantný údaj o veľkosti, indikujúci „strašnú dieru“ (v zmysle: „zapadákov,“ samozrejme) alebo rovnicu, na konci ktorej je údaj o intenzite, indikujúci stredne veľkú zabíjačku. Ostaňme v drogérii. Ak idete do Ameriky, vezmite si vlastné papierové vreckovky. Dokonca ich vezmite na stohy, môžete si na Times Square otvoriť stánok. Som si istá, že pôjdu lepšie ako falošné Vuitton kabelky. Miestne „klínexky“ sú totiž tenké ako pavučinka a s istotou dokážu zotrieť len jedno. Rozdiel medzi vysmrkaním sa do vreckovky a vysmrkaním sa do ruky. Všetci čítajú Zločin a trest. Všetci. Keď príde reč na detaily, budete vždy počuť tie isté vety: „je to dosť ťažké,“ „vlastne ma to nebaví,“ „pochopil som to, až keď som to začal čítať ako humornú knihu - keď ti to dôjde, tak je to zrazu super,“ a podobne. Ďalšie si už nepamätám, lebo pri počutí názvu knihy najnovšie opúšťam miestnosť, respektíve sa podľa možnosti ponáram do hladiny alfa, kde si vsugerujem, že som na mierumilovnom mieste bez ľudí, zväčša na slnečnej pláži panenského ostrova v Pacifiku.Starbucks je nový Mc Donalds. Na každom rohu sú dva a všetci sú závislí. Po ulici behajú zrýchlené postavičky s litrovou kávou v plastovom pohári. XXL frapuccino s extra dávkou všetkého a ovocným sirupom na spodku a karamelový apple cider so šľahačkou nechápem. Prečo musí byť v Amerike vo všetkom 5x viac cukru ako vo zvyšku sveta? Ak by sa niekto divil, prečo jeho redukčná diéte nezaberá a on pritom už neje hamburgery, vlastne neje vôbec, len pije kávu, nech sa ozve. Asi poznám prekvapivé rozlúštenie jeho záhady. A teraz ku mne:Otvorené okno na prvom poschodí znamená, že sa po ňom niekto vyšplhá a zabije ma. Mám to premyslené tak, že sa postaví na vyhodenú chladničku pod požiarnym schodiskom alebo na horu odpadkov a vylezie hore. Moje konšpiračné teórie sú aplikovateľné na ľubovoľnú situáciu. Vlastne ani netreba otvorené okno a pod ním chladničku. Vlastne ani nesúvisia s New Yorkom.Všade číhajú hlodavce a šváby. Odkedy som videla tých veselých potkaníkov v parku a odkedy máme v dome oznam, že deratizér príde v sobotu, očakávam, že sa čoskoro zobudím s vyhlodanými očami a ohryzenými prstami na nohách. Mojich idiosynkrázií je samozrejme omnoho viac, ale spolieham sa na to, že nikoho nezaujíma, že som psychopat. Okrem toho mi k prepnutiu chýba málo: hneď sa cítim ako najšťastnejší človek na svete, keď v noci dajú South Park s Mr. Hankiem, vianočným hovienkom.