East Village je moja najobľúbenejšiačasť mesta. Všade ľudia, aležiadna tlačenica, vysedáva sa po parkoch a človek si môže vybrať na každý deňinú etnickú kuchyňu, kde sa naje akokeby bol v Indii, Vietname aleboMaroku. Pritom ho to stojí toľko, čo neftipný yuppie bagel na midtowne. Je tu kopec barov, kaviarní, sekáčov abutikov s vecami mladých návrhárov. Ulice sú lemované stromami (aodpadkami) a na schodíkoch pred tehlovými domami sedia miestni. Tí vlasatejší nástoja na neznesiteľnejhre na gitaru (aj keď bez kotlíka sa to dá vydržať) a tí ostatní pofajčievajú avečne telefonujú. Ľudia sa neponáhľajúa usmievajú sa. Keď stretnem naulici pána z Vegan Bakery alebo keď vojdem do maličkého podniku, kde robiačerstvé džúsy, pozdravíme sa ako starí známi, ako na dedine.
Minule tam na bidielkumedzi robošmi čakajúcimi na sendvič sedel hudobný mogul Russel Simmons aj sosvojou neuveriteľne krásnou a neuveriteľne veľko-tvárovou manželkou (s ktorouje vraj rozídený a momentálne chodí s českou modelkou PetrouNěmcovou). Celebrity sa tupohybujú ako vo voľnej prírode. Poceste na jógu som stretla Mobyho a na večeri v malej vegetariánskejreštaurácie som sedela o jeden stôl vedľa Mike Meyersa. Aj literárne postavy sú relatívnefrekventované: napríklad LaughingMan zo Salingera si behá po prvej avenue s xichtom zdeformovaným vozveráku, akoby sa nechumelilo (uniesli ho ako malého a jeho bohatí rodičiaz dôvodov náboženského presvedčenia odmietli zaplatiť výkupné).
Už asi viem, čo budempísať. Určite tam bude počuťzvony, ktoré ma v nedeľu zobúdzajú. Vždy sa chvíľu neviem spamätať, že nie som v Liptovskom Petre, aleuprostred Manhattanu.
Na moju poslednú vec mijeden spolužiak napísal do mailu, že je OK dať všetky veci na papier, že oni manebudú súdiť a že on VIE, že vlastne píšem o sebe. Chcela som mu odpísať, že bysme sa asi nemali posudzovať podľa našich postáv, hlavne keď vezmeme do úvahy,že tá jeho bola doteraz masový vrah a s teroristom sa to nebude prílišzlepšovať. Nakoniec som si torozmyslela – človek predsa nebude hovoriť potenciálnemu vrahovi, že to o ňomvie.
Keď prší, všetcivytiahnu gumáky. Je to veľmizlaté. V časákoch dajú fotkuKate Moss v ultrashort shorts a v gumákoch a hneď je to módny devicenumero uno. Ale tento sa mi ráta,je to praktickejšie ako mokré pršteky v conversoch. V rámci poveternostnej situácie makamarátka vytiahla na čínsku masáž. Bohužiaľ, ja mám vždy toľko temných vízií, čo všetko by mohlo dopadnúťzle, že to tak vždy aj dopadne.
V tom miniatúrnomladene, plnom vône udonu, ktorý si tety variav mikrovlnke, som čakala, kým sa uvoľní masérka. Spoza papierovej steny sa ozývali strašné zvuky. Už podľa nich bolo jasné, že zákazník mámin. 100kg. Začala som sa modliť,aby som dostala iný box. Keďvyšiel úplne mastný, s opuchnutými prasačími očkami, a za ním dve upachtenédrobné Číňanky utierajúce si pot z čela, vedela som, že ma môj osudneminie. Skontrolovala som zašednutýuterák, či nie je použitý a odovzdane zaborila hlavu do diery z kartónu,ktorá niesla stále veľmi čerstvú čuchovú stopu. Masáž bola super, akurát, že sme si v rámci jazykovej bariérynedokázali vysvetliť požadovanú intenzitu, takže mám teraz modrý chrbát plnýsrandovných podliatín.
Neďaleko sú aj ruské kúpele. Predstavujem si to ako v Unavení slnkom a slovenský pán pracujúci v UN vravel, že je to tam výborné. Vraj mix fínskej a tej druhej sauny,plus brezové konáriky na vyšľahanie toxínov z tela. Pôjdem vyskúšať hneďako zabudnem na čínsku masáž.
V UN som bola na obede v kantíne, ktorá je akojedáleň na FiF UK BA, ale s dobrým jedlom, výhľadom ako prasa cez presklené steny a osadenstvom a la UnitedColors of Benetton. Najviac som sa tešila na štetky vo vychýrenej kaviarni. Zlaté časy sú už ale zjavne pasé,žiadne sieťované pančuchy a kravavo-červené rúže sa nekonali. Škoda. Viem si ich tam úplne predstaviť – stále to majú to zariadenéako z 50.rokov. Kožené sedačky, socialistickýrealizmus, páni v hnedých a šedých oblekoch… už lenzahájiť pri cigare a barole (ktoré reprezentant nejakej južnej krajinyvyťahoval spoza baru v neprítomnosti servírky) gremiálku a potomšup-šup, poďme dievčatá, každá po lajničke… Nech sa neokiadzate. Aj keď tie sa asi veľmi neokiadzali. Rozmýšľam, či ich vyhnali kvôli pracovnej morálke,respektíve pofidérnemu imidžu inštitúcie, kde sa schovaní v zákutiachschodísk a schôdz skrývajú flákači všetkých krajín sveta. Alebopreto, že by slečny neprešli cez security check.
