V piatok o polnoci, po dôkladnej návšteve židovskej jedálne Katz’s Delicatessen a následnej otrave jedlom som išla na nový film Shortbus. V kine som očakávala len pár asociálov – vzhľadom na čas a recenzie, ktoré hovorili, že je to o sexe v New Yorku. Bolo narváno. Film je až na pár nedoriešených, respektíve hluchých miest skvelý. Napríklad nie úplne verím tomu, že chalan, ktorý bol štetka a mal emocionálny blok voči svojmu frajerovi+samovražedný plán sa zrazu celý rozveselí po vyspatí sa so svojím stalkerom. Odporúčam každému, kto je trochu úchyl (=každému), každému, kto má nejaký problém (=každému) a každému, kto zatiaľ neprišiel na to, ako sa úspešne zhostiť autofelácie (pre pokročilých jogíncov a aj tak pozor na streknutie do oka). Skvelé príbehy, vtipné scény, hudba, ktorú si spievam doteraz a veľa nahoty. Presne čo človek od filmu očakáva.
V kníhkupectve Strand, v ktorom aj priemerne dementný jedinec strávi minimálne dve hodiny, som si (okrem ďalších 10 kníh) kúpila za 5 dolárov autobiografickú knihu scenáristu Joea Eszterhasa. Večer v reštaurácii sedela úplnou náhodou vedľa pri stole Elizabeth Barkley, hlavná postava z prepadáku Showgirils, ku ktorému písal scenár. Ostatné filmy mu ale celkom vyšli, robil napríklad Flashdance, Basic Instinct, Sliver a tak. Vo svojej knihe si neberie pred ústa sevítku, čo sa holywoodskeho života týka. O milej Elizabetke napríklad píše, že vôbec nevie hrať a že rolu získala cez posteľ (ale možno tak len chcel zakryť zlý scenár. Ale asi nie, ona už si potom moc nezahrala).
Na jóge máme suplujúcu inštruktorku. Tá naša hrá v novom filme Willa Smitha zombiu. Mne je samozrejme úplne egal, kto precvičuje, svojím nezohnuteľným chrbtom privádzam do zúfalstva každého. I Am Legend sa natáča aj v meste, občas sa mi stane, že musím na semafóre počkať, kým dotočia záber.
Neviem, čo budú robiť v zime a daždi naši vtáčkovia, siroty a blázni. V lete majú systém spania v mini-záhradkách pred domami. Fleky sú rozdelené a niekedy keď sa vraciam v noci domov, vidím ich ako po dvoch stúlených vedľa seba, sluchátka v ušiach, na chvíľu prestanú vykrikovať a hádať sa s neexistujúcimi osobami, ktoré ich stále sprevádzajú. Vraj počet bláznov na ulici súvisí s privatizáciou amerických psyciatrických zariadení pred cca 15imi rokmi.
Vedľajší byt prestavujú Čuk a Gek, alias ukrajinsko-poľská úderná dvojka A-je-to. Zdá sa, že robotníkov, prach, a hluk priťahujem ako magnet. Moja mama mi napísala veľmi logické vysvetlenie: vraj čo sa divím, že je v mojom okolí vždy stavba, keď som výsledkom spojenia dvoch stavebných inžinierov.
