Alumíniová čiapka (I)

„Takže ty máš o nás pochybnosti?“ opýtal sa Martin a ja som si uvedomila, že mi už pol hodinu nenápadne civí na ľavý spánok. „Neberieš NÁS vážne?“„Aké pochybnosti?“„Videl som, čo som videl.“„Čo si zase videl?“ „Že si nepredstavuješ našu spoločnú budúcnosť.“„Myslíš za posledných dvadsať minút? Šibe ti?“„Podľa toho čo som videl by som skôr povedal, že šibe tebe,“ povedal Martin spokojne.Vzadu na krku ma zapichali vlasy, bol to divný zvuk, ako keď sa sype piesok. Presýpacie hodiny odbili koniec vašej trpezlivosti.„Možno som trochu mimo z toho, že mi čítaš hlavu,“ povedala som pomaly. „Popravde – neviem či by sa takto dalo v budúcnosti žiť.“„Čo tým myslíš?“„Že je to akoby si mi išiel do zásuvky, vybral skrytý denník, vylomil na ňom zámok, potom si prečítal čo som napísala a ešte mi to aj vyhodil na oči.“Martin ostal ticho.„Také zlé?“ opýtal sa po chvíli.„Horšie. Miliónkrát.“„Ale ja by som s tebou chcel mať deti.“Deti som s ním chcela mať aj ja. Na začiatku určite. Spomenula som si na mladú dvojicu, ktorú som ráno videla v zadnej časti trolejbusu. Nebozkávali sa. Jedli sa navzájom na horúcich lepkavých sedadlách. Kedy sme boli my s Martinom naposledy takí nažhavení? Pred dvoma rokmi? Alebo to už boli tri? Keď sme boli čerstvo zamilovaní. Rozdávali sme si to v Martinovom aute, ešte sme nemali byt. Modrý poľský Fiat. Doteraz mám na chrbte jazvičku z toho ako mi rýchlostná páka tlačila na zapínanie podprsenky. Šepkala som mu, popritom ako sa mi podprsenkový háčik tetoval na kožu, že s ním chcem mať deti? Možno to mám zromantizované.Boli by dokonalé, inteligentné po ňom. Možno sivooké ako ja. Ale na farbe nezáleží. Vždy som si predstavovala, že ma naučia hrať šach.„Tak budeš musieť prestať s čítaním hlavy. Musí sa to dať nejako zablokovať, nie?“Martin tvrdil, že zablokovať sa to nedá. Vraj skúšal. Chyba bola vo mne – načo myslím na veci, ktoré ubližujú jemu aj nášmu vzťahu. Partneri pred sebou nemajú mať tajomstvá. Prehovárala som ho, nech si to, čo zistí, aspoň nechá pre seba. Ako nelegálne získaný dôkazový materiál. Ale ani to nedokázal. Keď som prišla z Haninej narodeninovej oslavy, zapáral, že kto bol ten vysoký Švéd. A prečo mi tak silno búchalo srdce. Spokornel až keď som mu vysvetlila, že mi počas rozhovoru s Haniným bratrancom z Drážďan vletela pražená mandľa do dýchacej trubice. Werner je gay, inak. Martin sa ospravedlnil. Bolo vidno, že mu je to trápne. Prečo nevyužil, že som bola preč, a nečítal si ako normálni ľudia?Len čo sa trochu ochladilo, vrátili sme sa k sexu. Myslela som, že nás to zblíži. Nemôže ma predsa podozrievať, keď spolu spíme. Spätne: asi to bola chyba.„Rozdávame si to. Kľačím na posteli na štyroch, Martin zozadu –vieš si to predstaviť,“ vysvetľujem Hane. „Zrazu zastane a pýta sa ma, že kto je ten mulat.“„Aký mulat?“ pýta sa Hana a čašník zastrihá malými uškami.„Presne to som sa opýtala aj ja,“ hovorím jej.„A čo povedal?“„Martin povedal: TEN mulat, ktorého si si práve predstavovala ako ťa jebe zozadu miesto mňa.“Chvíľu miešame penu z kapučína na spodku šálok. Čašník čaká.„Alumíniová čiapka,“ hovorí nakoniec Hana. „Taká, čo si dávajú ľudia vo filme aby im mimozemšťania nečítali hlavu.“(pokračovanie. asi zajtra)