Je nevera rakovina?

Je tu chalan, ktorého podviedla frajerka. Mali krízu a ona vzniknutý stav vecí vyhlásila za územie a obdobie voľna: „Veď vtedy sme neboli spolu,“ povedala. Pochopil. „Neviem, či sa k nej mám vrátiť.“ A jeho kolegyňa, zatiaľ jediná na mojej rozsiahej listine, na ktorej vzťah nič nemám, to komentuje: „To ti dobre napovie o človeku, keď pri prvej kríze alebo prestávke hneď beží do postele s niekým iným.“Potom je tu môj kamarát, ktorý neveru filozoficky obhajuje: „Podľa mňa, kým nie si s niekým v manželstve, môžeš robiť, čo chceš. Samozrejme, ak stále podvádzaš, asi ten vzťah nebude o ničom, ale teoreticky, z hľadiska morálky, si voľný. Veci, ktoré si upieraš, si podľa mňa upieraš z nejakých materiálnych dôvodov, ktoré sú v pozadí. Aspoň ja to tak na sebe pozorujem.“Veľa flirtérov má po ruke vždy nejaký problém, ktorý im v ich očiach neveru ospravedlňuje: „Veď ja nič nerobím. Len som sa s Heňom bozkávala. Milujem Martina… Lenže ma nebaví počúvať stále o jeho práci a on o ničom inom nerozpráva.“„Jana je žena môjho života. Ale Tatiana dokáže také veci…“„S ním chcem prežiť celý život, mať s ním deti. Je spoľahlivý, ľúbi ma a ja jeho. Lenže s Mirom to strašne iskrí. Okrem toho mi stále hovorí, že som najkrajšia a najsexi…“Sú aj takí menej iskriaci, ale zväčša až keď sa vzťah pod tlakom flirtovania a venovania pozornosti iným smerom rozpadne a im ostanú len oči pre plač: „Chcel som všetko,“ povedal mi môj kamarát Janis. „Môj frajer bol múdry, vtipný, veľkorysý a správal sa ku mne úžasne. A ja som si nevedel pomôcť. Stále som si hovoril, že mám na flirtovanie právo. Že tým nikomu neublížim. Hovno. Samozrejme, že som ublížil. Ten druhý to vždy nejako vycíti. A aj keď nevie, čo presne sa deje, TY sa začneš chovať inak. Lebo máš výčitky svedomia, si podráždený. Znervózňuje ťa jeho neistota, smútok a zvýšené nároky. Pritom sviňa si samozrejme ty, len sa potrebuješ nejako sám pred sebou ospravedlniť.“ „Ale podviedol si ho?“ spýtala som sa kontrolne.„On mi povedal, že som narušil intimitu, ktorá sa týkala len nás dvoch,“ povedal.Tak podviedol či nepodviedol? „Vraj už mi nemôže veriť. On si myslel, že som jeho partner pre život a preto nechápal, keď som sa ja nesprával rovnako. Posral som to.“Takže podviedol či nie?Asi je to jedno. Janis spravil niečo, čo Leo nedokázal tolerovať. Či to bolo bozkávananie sa po večeri, alebo len večera alebo aféra jaksapatrí.Leo je moralista. Vedel na Janisovi presne rozoznať príznaky svedčiace o tom, že sa obzerá niekde inde. Reagoval inak na maličkosti, bol nesústredený, nervózny,… Leo sa vyzná. Leo neveru odmieta. Aj flirtovanie. Ale prečo? Pretože je od Janisa o niečo starší. A múdrejší. Alebo to povedzme na rovinu: Bol tam, kde je Janis dnes. Pred desiatimi rokmi aj on flirtoval, aj on možno podviedol. A Leov je rovnako veľa ako Janisov. Takže čo s neverou? Veriť moralistom a „poučiť sa z chýb druhých“ ako nám blahosklonne radia? Alebo urobiť to, čo by urobil Frankie…?„Všetci moji kamaráti to robia. Monogamia je preceňovaná,“ zahlásil minule jeden môj známy. „Takže tvoja frajerka tiež s niekým spáva?“ spýtala som sa ho. Páčilo sa mi, že je taký liberálny. Vo vzťahu sa dá dohodnúť, nemusia žiť všetky páry ako Matka Tereza s pápežom. Veď žiarlivosť je vlastne len egocentrizmus, nie? Ak máš niekoho rád, mal by si byť rád aj keď je mu dobre s niekým iným, povedal raz niekto, kto tiež podvádzal svoju manželku a potom aj frajerku.Chudery nevedomé egocentrické, nejako to nevedeli prekusnúť.Zaujímavé je, že môj známy nikdy neodpovedal na otázku, či si jeho priateľka, ktorú miluje a ku ktorej ho viaže „niečo zvláštne, niečo omnoho silnejšie ako k tým občasným milenkám,“ tiež môže užívať mimo spoločnej spálne.Zato moja kamrátka bola v rámci tej istej otázky veľmi rezolútna. „Pozri, ja som taká. Napriek snahe mojej mamy som tak trochu amorálna. Čo s tým narobím? Snažím sa, ale som absolútne presvedčená o tom, že nejaký veľmi občasný úlet, o ktorom sa nikto nedozvie, fakt nič neznamená.“A keby to urobil on?„Zabila by som ho.“Veľmi trefne sa mi do toho zaplietol dialóg z filmu Notes on a Scandal, kde manželka a matka dvoch detí spáva so svojím 15ročným žiakom. Jej manžel na ňu po tom, ako sa to prevalí, vrieska: „Prečo, prečo, prečo?“ Ona mu na to odpovedá: „Lebo som chcela!“ Argumentovala tým, že ona sa jednoducho chcela vyspať s niekým mladým, len preto, že už mala po krk toho, chovať sa správne. On si to vypočul a zavalil: „Ale veď to chceme všetci, len sa väčšina z nás ovládne.“ Sme vo veku, keď už vieme, že nevera nemusí viesť absolútne nikam, a že z druhej manželky sa vie vykluť ešte trikrát väčšia krava ako bola tá prvá. Tak prečo podvádzame? Máme v rukách výsledky výskumov, ktoré jasne hovoria, že počiatočná neodolateľná príťažlivosť je len hormonálny stav, ktorý po čase vyprchá. Chémiu neodrbeš. A aj tak stále dúfame, že nájdeme niečo lepšie. To najlepšie. Alebo chceme len na chvíľu podľahnúť hormonálnemu krupobitiu? Poznám jedno dievča, ktoré roky chodilo s týpkom, ktorý ju podvádzal. Najprv to nevedela, potom vedela, ale nevedela odísť. Teraz má super priateľa, a chcú máť dieťa. Akurát že vďaka tomu, že ona sa cez svojho bývalého vyspala s celou Bratislavou, teraz nemôže otehotnieť. Janis je vážne chorý a Leo mu chodí do nemocnice držať ruku. „Je to super, ale potom plačem, lebo viem, že odíde.“ A ja rozmýšľam, či nemá človek právo na druhú šancu. A či sa náhodou moralista Leo nedištancoval od Janisa predsalen kvôli strach-naháňajúcej diagnóze.(Všetkým podvodníkom, potenciálnym podvodníkom a aj tým, čo sú absolútne bezúhonní, odporúčam knihu Everyman Philipa Rotha.)