Koniec jednej romance...

Terasa im pripomínala aké to bolo pred 27 rokmi, keď tu boli na jedinom spoločnom víkende. Obaja zadaní, obaja vzorní rodičia… Vtedy mali priveľa pocitu zodpovednosti za svojich najbližších… aj keď najmilovanejší bol pre nich niekto iný… Ukradli si len dva dni z každodenného kolobehu a tak ako dnes sedeli na terase a pozorovali kolibríky.Dnes je všetko inak. Sloboda… On jej po tých rokoch zavolal. Zatajila dych, keď jej tým istým hlasom ako jej pred pár desaťročiami šepkal nádherné vyznania, v telefóne oznámil, že rezervoval chatu. Ich chatu… Teraz znovu sedia na terase… podvečerný vánok pofukuje, on vo svojej zošúverenej ruke drží jej ruku posiatu pigmentovými škvrnami. Dojímajú ho. Rozprávajú sa o svojich bývalých vzťahoch, o bývalých životoch, ktoré zrazu v celej svojej zdĺhavej nekonečnosti presvišťali za pár sekúnd okolo nich a zmizli na dne jazera. Pomaly vychádza mesiac a jagavo im osvetľuje tváre. V jeho svite vyzerajú obaja rovako pred rokmi… sú opäť mladí. Na druhom brehu schádza k jazeru los. Ide sa napiť.Ona vytiahne fotoaparát a prosí svojho milého, aby majestátne zviera odfotil. Nežne ho naviguje tlmeným hlasom: „Róbert! Teraz! Teraz! Teraz! Nestihneš to! Teraz! Teraz nie! Ochádza, odchádza, rýchlo!“Róbert sa snaží, ale jej tlmený hlas okrem toho, že vyplašil smädného losa na smrť, znemožňuje aj jemu sústrediť sa a zaostriť. Ona je nespokojná a úprimne mu povie, že to posral. On si poslušne sadne. O chvíľu priletí kolobrík. Scéna sa opakuje. Róbert si po piatich minútach spotený sadá. Je nešťastný, že svojej láske nebol schopný splniť také banálne želanie ako je fotka kolibríka. Ona mu dá nenápadne najavo svoju nespokojnosť. Ľudia v reštaurácii vyrušení od večere sa na nich podráždene otáčajú. Ona je stále rovnako spontánna ako bývala kedysi, keď dovnútra cez okno zakričí, že je na dovolenke, a že si VONKU NA TERASE MôŽE ROBIŤ ČO CHCE. Tí ľudia ju vyčerpávajú. „Prestaň kukať jak žaba,“ otočí sa láskyplne k svojmu milovanému. Ten bez slova vstane a odchádza. Vráti sa s motykou. Rustikálnym nástrojom ju ovalí po naondulovanej hlave a potom, keď sa všetci rozídu do svojich chatiek, s námahou, ale s o to väčším zadosťučinením ju hodí do jazera.