Som plešatý nervný chlapík

Larry David, spoluator sitcomu Seinfeld, má momentálne vlastnú show, ktorá sa volá Curb Your Enthusiasm (Drž svoje nadšenie na uzde). V každom dieli (na HBO) Larry predvedie niečo zo svojich ohraničených sociálnych schopností, napríklad do kosti urazí hluchú majiteľku odporného maličkého psa, ktorý vyzerá ako potkan, keď jej povie, že jej pes je odporný a vyzerá ako potkan. Následne jej manželovi, ktorý ho prehovára aby sa ospravedlnil, vysvetlí, že postihnutí ľudia nemajú radi, keď sa k nim ostatní správajú inak ako k nepostihnutým, a takto to pokračuje až kým sa Larry nezapletie do toho, že urazí ešte aj manžela černocha (rasistické poznámky a vulgárne gestá, všetko omylom) a celé to vyvrcholí na detskom predstavení, kde si Larryho storočný otec pomýli psa s potkanom. Deratizér, ktorý je tam náhodou s Larrym, udupe psa na smrť. Niečo ako South Park, ale s reálnymi postavami a bez večného umierania Kennyho.David Roberts, študent psychiatrie, skúšal nejako pohnúť s hospitalizovanými schizofrenickými pacientmi na istej americkej klinike. Jeho sedenia neprinášali žiadne ovocie, pacienti nereagovali (teda nie mimo svojich klasických paranoidných predstáv a dialógov s neexistujúcimi hlasmi), nekomunikovali. Jedného dňa Roberts pozeral vo svojej pauze televíziu a zistil, že jeho pacienti sa zabávajú na ironických reklamách a sitcomoch. Pri sledovaní Priateľov sa smiali na tých istých miestach ako on a reagovali na obsesívne správanie detektíva Monka. Roberts začal používať sitcomy počas sedení a časom zúžil výber na jedinú show: Curb Your Enthusiasm, kde dokonale schizofrenický Larry David denne bojuje so svojím nevhodným správaním a úplne mylným dekódovaním sociálnych situácií. Autor článku cituje jeden diel, kde chce byť Larry gentleman a vpustí dámu do dverí kliniky. Keď potom zubár vezme ženu do ambulancie ako prvú, Larry sa rozzúri a urobí scénu. S takýmto správaním, narušujúcim sociálne konvencie, sa presne potýkajú schizofrenickí pacienti. S takýmto správaním sa presne potýkam ja. Doteraz som si myslela, že som George, tlstý plešatý nervný chlapík zo Seinfelda. Postava Georgea bola napísaná podľa Larryho Davida. Teraz som upgradovala. Už nie som tlstý plešatý nervný chlapík. Som len plešatý a nervný chlapík, skutočný Larry David. Urazím susedovu latino-upratovačku, nie preto, ako si ona myslí, že mám pocit nadradenosti, ale preto, že keď ma sused zoznamuje mám v ušiach sluchátka a nezachytím jej meno. Druhý raz mi rovno pred ňou spadne na zem šupa z banánu. Zle sa na mňa kukne a otočí sa na opätku. Ja to dekódujem tak, že si ona myslí, že jej dávam ZNOVA najavo, že je niečo menej (ak nechápete tento kauzálny reťazec, tak nie ste Larry, čo je rozhodne dôvod na oslavu). Začnem sa jej vyhýbať, aby sa situácia nezhoršila. Eskaluje to do toho, že keď vychádzam z bytu, pozriem sa najprv cez kukáčik, či nie je na chodbe Anita a keď je, čakám za dverami, nedýchajúc, kým odíde. Denne v sebe asi tristoštyridsaťkrát potlačím Larryho Davida. Jeho geniálne riešenia prichádzajú v každej situácii. Keby som robila všetko tak, ako mi je prirodzené, nerozprával by sa so mnou nikto. Tak si aspoň v nedeľu v noci púšťam Curb Your Enthusiasm, show, kde sa každá scéna odohráva podľa môjho najúprimnejšieho videnia sveta. Minule sa ma pani z vedľajšieho vchodu opýtala, ako sa mi páči jej nový účes. Úprimne som odpovedala, že jej to sekne. Bohužiaľ som týmto vyhlásením neskončila a v zápale úprimnosti a susedskej pomoci som naznačila, či nerozmýšľa nad depiláciou fúzikov nad hornou perou. Kto mohol tušiť, že to je Anitina sesternica. Mám dve možnosti – nevychádzať alebo presťahovať sa.