On sám pritom vyzerá akoby ho skupina vedcov práve náhodne objavila v pralese, kde strávil celý svoj doterajší život, čomu zodpovedá nielen jeho zovňajšok, ale predovšetkým správanie a spoločenské návyky. Ak ho naozaj nepoznáte, predstavím vás, aby ste ho dokázali okamžite identifikovať a následne sa mu vyhnúť na 100 honov.
Náš samček má vlasy mastné a neostrihané, v lepšom prípade vykosené strojčekom (tak to nosia správni chlapi, k holičovi predsa chodia len homosexuáli a Beckham) alebo „šarmantne“ vylepšené láskyplnou materskou rukou. Nechty máva dlhé a špinavé, ale občas vás zmetie relatívne prijateľnou manikúrou, čo je tiež práca jeho maminy. Vo veľa prípadoch tento náročný jedinec totiž býva s rodičmi – je to pohodlné a lacné: mamička sa o všetko postará, navarí, vyperie, nechá svojho prerasteného 30-ročného synáčika v kľude pozerať televízor a z nákupov mu nosí jeho obľúbenú značku cigariet.
Už máte akú-takú predstavu o tomto (ne)ohrozenom živočíšnom druhu? Ak začínate mať podozrenie, že je vám povedomý, čítajte ďalej, dozviete sa, kde ho môžete pozorovať takzvane „vo voľnej prírode“. Okrem pohodlnej pohovky v svojej obývačke alebo detskej(!!!) izbe sa náš samček relatívne často vyskytuje v baroch a iných občerstvovacích ustanovizniach. Nie vždy ide o podniky nízkej cenovej kategórie – všetko závisí od výšky jeho vreckového alebo prípadného nepravidelného platu. Vyznačuje sa tým, že má v bare svoje miesto, a pozná všetkých prítomných hostí. To, že spoločenským popíjaním trávi relatívne veľa času, vám napovie aj jeho vlastný pohárik, do ktorého mu barman bez vyzvania automaticky dolieva. Tento signál je už však vyslovene varovný, takže sa treba dať bez rozmýšľania na útek.
Že ste práve nedávno stretli v bare okúzľujúceho muža, ktorý vám hodiny zanietene rozprával o dokumentaristike? Nemýľte sa! Náš samček má v rukáve jednu až dve témy, o ktorých má celkom slušný prehľad, pretože vyštudoval (alebo už 10 rokov študuje) pár semestrov v danom obore, alebo sa mu venuje ako nenáročnému, ale relatívne intelektuálnemu hobby, s ktorým dokáže v prípade potreby vyhliadnutú samičku niekoľko stretnutí ohurovať. Maximálne pri treťom rendez-vous však zistíte, že sa začína opakovať – téma je vyčerpaná a teraz už mu neostáva nič iné, ako zapôsobiť na vás prostredníctvom svojich početných krčmových príhod.
Ak ešte stále váhate, či tento druh odsúdiť na vyhynutie, lebo sa vám zdá, že pod vašou pevnou rukou by sa časom naučil móresom, spamätajte sa. Predstavte si, ako na konci schôdzky čakáte, kedy už konečne budete uňho doma, aby ste si užili romantiku... a namiesto toho sa nadránom ocitnete v staničnom bufete na „fantastickom ruskom vajci, to je na opicu najlepšie!“, pretože „k nám sa nedá, mama tento víkend neodišla na chatu.“
Na našom nemožnom jedincovi sú však najzarážajúcejšie jeho požiadavky smerom k ženám, ktoré sme naznačili v úvode. Aj keď je sám skôr priemerný, rozmaznaný slovenským štandardom krásnych žien (pretože Slovenky sú všetky krásne, spýtajte sa ľubovoľného cudzinca) vyžaduje, aby jeho družka mala parametre modelky. Objekty „pod svoju úroveň“ (do jej definície sa ani nejdem púšťať) suverénne ignoruje a ani sekundu neuvažuje nad tým, že žiadna normálna žena by si ho nevybrala, ani keby bol posledným predstaviteľom svojho rodu vo vesmíre. To zároveň vysvetľuje, prečo nikdy žiadny vzťah nemal.
Dámy, dúfam, že si odteraz budete dávať pozor, komu sadnete na lep. Ste predsa osobnosti, ktoré potrebujú skutočného muža: pekného, dobrého, nefajčiara so zmyslom pre humor a vyšportovaným telom a keď bude mať veľa peňazí, vôbec vám to nebude vadiť, však? Joj, ale to je už tuším článok o niektorých slovenských samičkách J.
