Meditácia v pohybe

„Henka, please, pozícia kobry,“ napomenul ju potichu inštruktor a postavil sa za ňu, aby jej jemne potlačil zadok dole k podložke. Nádych, výdych, vzpriamiť sa, ruky nad hlavu a otvoríme srdcovú čakru. Hanke sa zatmelo pred očami len čo zaklonila hlavu. Vyslobodila ju séria bojovníkov, „meditácia v pohybe,“ to isté dokola, človek sa nemusí sústrediť na to, čo robí. „Kontemplujte,“ povedal šľachovitý čokoládový inštruktor a Hanka si s jeho dokonalým telom na stotinu sekundy poriadne zakontemplovala. Z miesta, kde stála pani v cyklisťákoch sa ozval vášnivý vzdych. Zdá sa, že všetci rozjímajú o tom istom.Nádych, výdych, odvolám stretnutie s Mikeom. Hlava jej trešťala a jediné, čo Hanku upokojovalo bol hluk spoza okna, premávka a zrýchlený život na Tretej avenue, ktorý sa pomocou jógy všetci ostatní snažili všemocne vytesniť z precitliveného nervového systému. S Mikeom sa dnes mala stretnúť po týždni odmietania pre chorobu. Mike bol dobrý americký chlapec, z dobrej newyorskej rodiny a to Hanke imponovalo. Stelesňoval sen všetkých amerických žien, bol úspešný burzový maklér, chodil v Armani oblekoch, a jeho nehnuteľnostná situácia bola ukážková: obrovský byt na Upper East Side a domček („zatiaľ len prenajatý, ale do piatich rokov chcem kupovať“) v Hamptons. Na výške hrával americký futbal, mal hnedé vlnité vlasy a bol impozantný ako Lomidrevo. Hanka sa pri ňom cítila bezpečne a zároveň vedela, že keď bude treba, Mike si ju poľahky prehodí cez plece a oblúkom ju šmarí do postele. Mikeova spoločenská a fyzická kapacita ju priťahovala, no touchdown mu zatiaľ nepovolila. Vedela, že ho má v hrsti. Jednu nedeľu, keď sa kúpali na streche hotela, kde práve býval populárny rapper aj s frajerkou supermodelkou a kde si Mike musel prenajať izbu za šesťsto dolárov, aby mali na poobedie prístup k bazénu, jej po niekoľkých koktejloch všetko vybľabotal. Na jednej strane ho vzrušovala jej európskosť („Henka, I love it, keď dávaš prízvuk na ho miesto na tel“), na druhej strane jej výzor, ktorý napriek tradičným slovanským rysom predstavoval všetko, čo si dobrí americkí chlapci sľubovali od svojich žien. Obrovské modré oči, dlhé blond vlasy a krivky ako z reklamy na mlieko. Chudák Mike si myslel, že Hanka s ním celý týždeň nikam nemôže ísť, pretože sa necíti dobre. V Skutočnosti sa necítila dobre len s ním konkrétne. Naopak, celý týždeň jej bolo pomerne výborne v spoločnosti Piera, s ktorým sa stretla pri spomínanom bazéne, čo našťastie Mike nezaregistroval, pretože práve vracal v prenajatom apartmáne. Títo americkí chlapci nič nevydržia. Pár panákov na obedňajšom slnku a aj najstatnejší kapitán futbalového družstva ide k zemi. Hanka bola znechutená a pociťovala ako svoje výsadné právo dať telefónne číslo vychudnutému vysokému Francúzikovi, ktorý jej počas Mikeovej neprítomnosti poslal drink a ktorý ju dokázal okamžite rozosmiať. Jeho belostná košeľa jej pripomínala Azúrové pobrežie a starú dobrú kultúrnu Európu.Hanke sa pekná tvár skrivila bolesťou, ktorá na niekoľko nádychov vytesnila aj postupujúcu migrénu. Pravú nohu mala poskladanú pod sebou a váhou tela ležala cez ňu, a „posielala dych do bolestivej časti sedacieho svalu,“ ako prikazoval inštruktor. Perličky potu sa leskli na jeho antických svaloch a Hanka si nemohla pomôcť – okamžite si predstavila ako odporne by tu a teraz vyzeral vychudnutý Piere. Špagetka Piere. Gašparko Piere, ktorý bol síce zapálený ľavicový revolucionár, ale jeho drahé hotelové účty zaňho platil otec vlastniaci továreň na sardinky. Aspoň nie je nudný a chce zachrániť Darfur, povedala v duchu na jeho obranu. Lenže… Mike sa síce nezaujíma o sociálnu politiku, ktorú sem Hanka prišla študovať, ale všetko, čo Hanka povie, je preňho polo-sväté. A Hanka vedela, že svojej blonďavej svätici, ak by ju už mal doma v zásterke, určite neodmietne značnú sumu na záchranu trpiacich Afričanov.Ešteže mám ten Darfur, odfúkla Hanka zťažka v pozícii holuba do takmer zlomenej nohy. S týždňovým odstupom stratil aj Piere podstatnú časť svojho francúzskeho šarmu a Hanka začala mať dosť kvetnatých lží o tom, že žiadnu ženu nikdy tak nemiloval ako ju a že sa mu sníva o jej očiach („a o pchdelke, cha-cha-chá!“). Piere dával manhattanským čašníkom malé sprepitné, stále ju ťahal po francúzskych reštauráciách a dokola porovnával Paríž s New Yorkom. „Tie výstavy ích, to nie je modechné umenie, to je paskvil! Keď pôjdeme do Paris, tak Anka uvidí, čo je to kchása!“ Ach, do jeho kostnatej francúzskej prdele aj s večnými výkričníkmi na konci viet! Hanka s námahou vytlačila zadok do posledného dolepozerajúceho psa. Pozrela smerom k oknu, vonku bola tma akoby ani nebolo neskoré letné poobedie. Klimatizácia v miestnosti hladko zakrývala lepkavú realitu Tretej avenue za sklom. Konečne sa zgúľaľa na chrbát a ostala rozcapená ležať, čakajúc na poslednú časť hodiny. „Dezert za jógou,“ nazval to inštruktor a tichým hlasom ich nabádal, aby si pouvoľňovali celé telo a pripravili myseľ na meditáciu. Budem sa venovať záchrane tretieho sveta a škole. Žiadni muži. Alebo žiadni takí, čo za nič nestoja. Ľalie sa k nej priblížili. Inštruktor jej stláčal ramená dole k podložke. Cítila ako sa jej uvoľňujú stuhnuté kĺby, v ušiach je hučalo monotónne harekrišnáharehare, a ona si svätosväte, omšanti, aj všetky ostatné indické zaklínadlá k tomu, sľúbila, že sa viac sústredí na to, kvôli čomu do Ameriky pôvodne prišla. „Pošlite energiu niekomu, kto ju potrebuje,“ hovoril práve sugestívne učiteľ a Hanka v mene väčšieho dobra preskočila svoju chromú babku a poslala všetky pozitívne myšlienky altruisticky do Darfuru. „Pomaly pohýbte prstami na nohách a na rukách, uvedomujte si ako sa preberáte,…“Za oknom bola ukážková letná búrka. Hanka zatiaľ necítila pachy, ktoré z Tretej avenue voda hnala do kanálov pod mestom. Necítila na tvári špinavý dážď, ktorá obmýval čerto-psov a anjelo-ľudí na fasádach budov Gotham city. Cítila začiatok niečoho nového a bola vďačná svojmu telu a mysli, že sa vzájomne prekonali a prišli na skúšobnú hodinu jógy. „Ja som Akra,“ povedal černošský inštruktor, keď si zrolovali svoje karimatky a miesto podania ruky sa mierne uklonil. Hanka sa tiež uklonila a vzala do ruky leták, ktorý jej podával.„Je to akcia na podporu Darfuru,“ povedal a usmial sa. „Ak by si mala záujem, stretávame sa v sobotu vo Washington Square parku? Alebo – ak by si sa chcela dozvedieť viac, rád ti všetko vysvetlím, napríklad pri čaji?“Hanka zružovela a prikývla. Otázniky na konci viet nemôžu byť oveľa horšie ako výkričníky. A keď ide o dobrú vec… nakoniec, jóga je o prekonávaní.